Podporili ste vydanie štvrtej knihy o ceste do Indie

Od roku 2013 náhodne cestujeme po kútoch sveta na starej Lade 2105. Zo zvyku každú Ladu nazveme Vasiľ a pridelíme jej poradové číslo, aby sme si historicky pamätali, v ktorom kúte sveta sme ktorú Ladu nechali.

Vasiľa 1 nám napríklad ukradli v Teheráne, ale po pár dňoch nám ho policajti našli. Síce nám všetko ukradli, ale naľahko sme pokračovali do Turkmenistanu a Uzbekistanu. (kniha Ako si nechať ukradnúť auto v Teheráne)

Vasiľ 2 absolvoval cestu západnou Afrikou, aby sme ho v Libérii predali a stal sa z neho fejkový Dodge Viper s dvomi rýchlymi pásmi na kapote. (kniha Z Horného Vadičova do Libérie)

Vasiľ 3 vytvoril svetový rekord v rýchlostnej jazde na rusko-mongolskú hranicu. Na hraniciach nás síce zatkli za hladkanie služobného colného koňa, ale auto sa po návšteve Ulanbátaru úspešne vrátilo domov. Časť jeho orgánov sme použili ďalšej ceste.

Vasiľ 4 a Vasiľ 5 sa dostali cez Čínu, Pakistan, Indiu, Nepál, Mjanmar až do Thajska, kde nám ich colníci zhabali a tak tam na policajnom parkovisku čakajú dodnes. (kniha Na Žiguli cez Himaláje)

Vasiľa 6 sme kúpili v Indii, prešli sme s ním behom mesiaca celú sadu najnebezpečnejších ciest sveta a predali sme ho ďalšiemu štastlivcovi (kniha z tejto cesty je hlavným predmetom tejto kampane!)

Vasiľ 7 a následne jeho dvojička Vasiľ 7.5 nám dopriali super dobrodružnú cestu do irackého Kurdistanu, kde nás zatkli za turizmus (lebo si mysleli, že robíme terorizmus…ale potom nás pustili)!

Pri pohľade na prierez našimi zážitkami sa to asi dá očakávať – naše knihy, filmy a prezentácie sú plné neuveriteľných zážitkov o tom, ako nás kde okradli, zatkli, čo nám zabavili a prečo nás niekam nepustili. V rámci hesla „Zážitok nemusí byť pozitívny, ale intenzívny“ nás tieto situácie najviac bavia a asi ich podvedome aj vyhľadávame. A niekedy aj vedome – ako keď sme raz na kazašskej hranici odmietli dať úplatok vo forme jednej plechovky piva (bola to naša posledná Plzeň) a tak nás tam nechali čakať 8 hodín na slnku. Tak sme čakali. A šiesti sme pili jednu Plzeň.

Po troch úspešných knihách prinášame na knižný trh ďalší hit v našej vlastnej kategórii „Záchodová literatúra“, pretože tam sa to vraj číta najlepšie. Naša štvrtá kniha sa volá „Po najnebeznečnejších cestách Indie“ s podtitulom „Ako naslepo kúpiť ojazdenú kópiu Lady v Bombaji a neotráviť sa z hašišového jogurtu“.

V roku 2018 sme sa odhodlali prejsť najzaujímavejšie cesty Indie. Už sme v Indii boli rok predtým (počas výpravy do Laosu) ale v tej dobe sa nám z rôznych dôvodov, ktoré sa dozvieš v knihe, nepodarilo na tieto cesty dostať. Preto sme sa v 2018 rozhodli si kúpiť Ladu priamo v Indii a prejsť to. 

Jasné, že v Indii žigule nevyrábali a nie sú tam skladom. Našli sme ale jedno špeciálne auto – indickú kópiu Lady – auto Premier PAL 118NE. O tom, ako sme ho niekoľko mesiacov kupovali na diaľku, zaplatili celú kúpnu cenu vopred a majiteľ ušiel do Malajzie, sa dočítaš v knihe. 

Ale! Nakoniec to vyšlo a na tomto raketovom automobile sme sa vydali do oblasti medzi mestami Leh a Manali – snom každého cestovateľa. Vysoké kopce, cesty vyrezané do skál a vodiči JIngle Truckov, ktorí každý deň pijú a fetujú od nudy za volantom svojich niekoľkotonových krásavcov. V takom prostredí je radosť jazdiť! 

V tomto exkluzívnom predpredaji si môžeš zabezpečiť, že tento klenot dostaneš medzi prvými a zároveň nás mega motivuješ pokračovať v písaní ďalších kníh, produkcie filmov a seriálov. Pretože nás to nekonečne baví. 

Aké knihy sme už vydali a prečo ich znovu ponúkame v tejto kampani

Z našich predošlých výprav sme už vydali tri knihy. Často sa hneď vypredajú a kedže tento projekt je síce naša záľuba, ale nie plnohodnotná pracovná činnosť. s dotlačou si dávame načas. Teraz napríklad to už vyše roka odkladáme.

Takže v rámci tejto kampane na novú knihu si zároveň môžete doobjednať aj niečo z našich starých zásob!  Dole to stručne popíšem, ak chcete aj užívateľské recenzie predošlých kníh tak ich nájdete na stránke kníhkupectva Martinus.

Z Horného Vadičova do Libérie

Prvá kniha ktorá vyšla pod značkou Lada Svetom je o ceste po západnom pobreží Afriky na aute, ktoré nemalo ani vlastné VIN číslo a techničák. Okrem iného je tu príbeh o tom, ako sme na Senegalskej hranici stanovali celý deň, len aby sme nemuseli platiť úplatok 400 dolárov. A nakoniec sme ho zaplatili. 

Na Žiguli cez Himaláje

Naša najdhšia cesta a najhrubšia kniha. Zápisky z ciest zo Slovenska do Laosu, cez Tadžikistan, Kyrgistan, Čínu, Pakistan, Indiu …a kopu iných krajín. Za dva mesiace v žiguli sme zapísali zážitkov na jeden až dva životy. Môj obľúbený príbeh v tejto knihe je o tom, ako som nevidel kopu štrku na ceste a takmer som zahučal s autom aj dvoma kamošmi do stometrovej rokliny.

Ako si nechať ukradnúť auto v Teheráne

V roku 2014 sme sa preslávili, lebo sa nám podarilo nechať si v Iráne ukradnúť auto. Bolo to regulérne lúpežné prepadnutie, mali aj nôž a všetko potrebné tí zločinci. Tým tá cesta ani zďaleka neskončila a v Turkmenistane a Uzbekistane sme objavili náš od tej doby neprekonaný štýl „Cestovanie na žobráka“. 

Bude to mať asi 120 strán alebo tak – za pár hodín to dáš. Ideálna kniha na letnú dovolenku, do lietadla, alebo na cestu slovenským zmeškaným vlakom (za týmto účelom bude kniha v mäkkej väzbe, aby sa nedala použiť ako zbraň na sprievodcu vo vlaku).

Aj tento diel ilustrovala skvelá Jana Leňová a vďaka tomu je kniha na úplne inom vizuálnom leveli. Môžeš sa tešiť na zvláštne fotky priamo z cesty a Janine trefné a namieru ušité ilustrácie a kresby. 

Ako každá moja doterajšia kniha, aj táto je písaná veľmi voľným a občas domáckym jazykom. Nájdeš tu napríklad kapitolu o tom, ako sa nám podarilo mať za jeden deň až tri dopravné nehody, alebo o tom ako sme ukecali riaditeľa mobilného operátora v štáte Džamu a Kašmír že nám musí predať SIM kartu. A na záver je tam aj jeden špeciál o tom, ako sa v Indii dobre najesť, ale sa z toho neposrať. 

Aby bolo jasné, čo od knihy očakávať, tu máš ochutnávku z textu: 

V medzičase kupujeme indickú SIM kartu, dávame menučko v reštike oproti benzínovej pumpe a od Bena dostávame ubezpečenie, že mesiac dozadu auto bez problému štartovalo a nemá žiadnu skrytú vadu. V tomto s ním súhlasíme, že nejde o skrytú vadu, lebo je to vada dosť zjavná. Aby sme zistili, aký je Ben pravdovravný, vraciame sa k autu a kontrolujeme, ako to je s tým servisom, ktorý na aute urobil.

Lebo síce sme to zjednali, ale aj tak sme zaplatili asi 25 tisíc rupií za servis, ktorý sa musel na aute urobiť pred jazdou. Posielam Benovi fotku pneumatík, na ktorých asi ešte Napoleon Bonaparte dobýval Slavkov a potom ich, už dosť zjazdené, predal Benovi. Teraz sa ukazuje, ako veľmi som nechápal správy medzi riadkami.

Ja: „Vravel si, že musíš zdvihnúť cenu, pretože pred takou dlhou cestou je potrebné dať opraviť batériu, prednú nápravu, pneumatiky a ďalšie veci?!“
Pán Vaz: „Áno, to je pravda, naozaj by ste to pred dlhou cestou mali urobiť.“
Ja: „Ale prečo si teda zvýšil cenu, keď to máme spraviť my?“
Pán Vaz: „Áno.“

V konečnom dôsledku je asi aj dobré, že sme sa nestretli osobne.

Na nádvorí sa medzitým okolo Vasiľa vytvoril hlúčik fanúšikov motorizmu. Okej, možno nefandia motorizmu ako takému, možno len fandia Vasiľovi, že konečne naštartuje, nebude blokovať výjazd z garáže a oni sa dostanú do roboty. Situácia je pre nás veľmi pohodlná, pretože dav chce naše auto opraviť oveľa viac, než ho potrebujeme opraviť my sami. Zahajujeme preto niečo medzi opravovaním a čakaním – s Fabom sa striedame v štartovaní a pozeraní do motora a čakáme, či niekto z okolostojacich nepríde s nejakým dobrým nápadom.