Podpor kováčsku tradíciu a pomôž nám ju preniesť do budúcnosti. Aby sme mohli prezentovať toto vzácne remeslo súčasným aj ďalším generáciám. Každý dar pomáha – či už ide o materiálnu pomoc, finančný príspevok, alebo šírenie slova o tejto kampani. Staň sa súčasťou príbehu, ktorý sa píše už stovky rokov.
Oheň v kováčskej peci žiari ako srdce celej dielne. Počuť, ako drevo praská, a ticho sa rýchlo mení na ohlušujúci zvuk. Kov, rozžeravený do červena, sa ponáhľa z pece na nákovu. Kováč zdvihne kladivo, jeho pohyby sú plynulé, takmer rytmické, ako keby bol sám súčasťou tejto divokej, kovovej symfónie.
V uplynulom čase sme pracovali na vydaní knihy mapujúcej krásne remeslo nielen minulosti, ale i dneška – kováčstvo.
Vďaka Fondu na podporu umenia sa nám podarilo získať prostriedky na zozbieranie podkladov, prípravu a základnú tlač knihy Kováči na Orave, ktorá bude vydaná koncom apríla.
Dielo sa vyznačuje bohatým obsahom so zaujímavým vizuálnym prevedením. Výskumnú časť spracovala významná etnologička PhDr. Elena Beňušová. Počas niekoľkých mesiacov navštevovala žijúcich kováčov, ktorí ju previedli po svojich dielňach, pospomínali, porozprávali svoje príbehy a odkryli svoje životy zasvätené ohňu a železu. Sprevádzal ju fotograf Mgr. art. Filip Taufer, ktorý nasnímal kováčov pri práci. Zachytil nielen iskry z kováčskych ohnísk, ale aj z očí samotných kováčov zanietených pre toto ťažké remeslo. Vzniklo množstvo zaujímavých záberov, z ktorých sa do knižky podarilo dostať len malú časť. Radi by sme preto tieto fotografie zdieľali s čo najväčším publikom. Nech sa aj vďaka našim aktivitám pojmy ako nákova, šrobstak, šikaflek, feldšmída, kuzeň nestratia pod prach ako náradie vo vyhniach.
Ruka starého kováča, rozbrázdená vráskami a stvrdnutá rokmi práce, opäť zdvihne kladivo. Udrie raz, druhý, tretí. Kov sa pod jeho rukami mení, tvaruje a ohýba pod tlakom, ako keby mal vlastný život. Každý úder na rozžeravený kus železa je ako potiahnuť ceruzu po papieri – precízny, kontrolovaný, ale plný sily. Z kováčovej tváre tečie pot, no on sa nezastavuje, neprestáva. Jeho oči, skúsené, nehľadajú nič okrem perfektnej formy – zmysel pre detail sa dá čítať z každej ryhy, ktorá sa v ňom formuje.
V rámci uvedenia knihy Kováči na Orave plánujeme vytvoriť výstavu fotografií, ktoré by boli pamiatkou na prácu a život týchto výnimočných mužov. Kováčov, ktorých práca bola tvrdá ako železo, ale ich odkaz pretrváva dlhšie než kov, s ktorým pracujú. Výstava bude putovná, takže ju budeme môcť predstaviť po celom Slovensku aj v zahraničí. Ako kultúrna inštitúcia s vyše 70-ročnou tradíciou máme mnoho kontaktov na miesta, ktoré takúto ponuku neodmietnu.
Vzduch je hustý, plný iskier, ktoré tancujú vo vzduchu a miznú tak rýchlo, ako prišli. Cítiť v ňom ťažkú vôňu spáleného dreva, miešajúcu sa s arómou čerstvo vykovaného železa. Každý nádych je ako vdychovanie histórie, remesla, ktoré prešlo cez generácie. Neviditeľné spojenie medzi tými, ktorí tu stáli pred ním, a tými, ktorí tu budú po ňom.
