Od polovice 19. storočia sa na našom území spustila vlna nenávisti voči minoritným skupinám obyvateľov. Táto nenávisť bola smerovaná na etniká žijúce na Slovensku – Maďarov, Čechov, Židov, ale aj na menšinové náboženstvá, liberálov či rôzne okrajové komunity.
Tá nenávisť sa šírila spočiatku pomaly, nenápadne, avšak adresne pomenúvala vnútorných nepriateľov. A súbežne rôznymi formami propagandy huckala väčšinovú skupinu obyvateľstva k nenávisti voči ostatným.
Od 30-tych rokov 20. storočia šírenie nenávisti na Slovensku začalo byť inštitucionalizované, pri súbežnom vzostupe fašizmu, a jeho prerastaní do štátnych a verejných inštitúcií.
Zlo
Kombinácia fašizmu v čele krajiny, a nenávisťou nasiaknutých obyvateľov spela do jediného možného bodu – tragédie. Tragédie, kde sa siahlo tisícom iných obyvateľov na ich majetky, občianske práva, ľudskú dôstojnosť, slobodu, a napokon aj na ich životy. A tak na jednej strane boli desaťtisíce obetí, a na druhej strane státisíce vrahov, zločincov a ich napomáhačov, z čoho vzišlo nesmierne množstvo tragických príbehov, z ktorých mnohé ostali zabudnuté a nepotrestané.
Tragédia
Kniha „Zabudnuté zlo“ píše o tragických udalostiach, ktoré sa odohrávali počas druhej svetovej vojny a tesne po nej. Na príbehoch postáv sú spomenuté tragické udalosti, ktoré sa udiali v mnohých slovenských mestách Židom, Nemcom, Maďarom, Čechom aj Slovákom.
Zároveň, na pozadí masových zločinov páchaných slovenskými vojakmi tesne po vojne, kniha vysvetľuje politické pozadie, súvislosti a príčiny, pre ktoré sa malo na množstvo zločinov zabudnúť, a ich aktérov nepotrestať.
V knihe sa súbežne odvíja dej z neďalekej histórie, kde sa súčasní aktéri deja snažia odkryť a pochopiť to, čo sa na Slovensku dialo počas vojny a po vojne.
Súvislosti
Kniha hľadá odpovede na otázky, čo je dobro a zlo, čo robí človeka múdrym, a čo hlúpym, čoho všetkého boli schopní niektorí obyvatelia Slovenska pred 80 rokmi, ako sa správali a kam až dokázali zájsť. Čím to bolo, že tak veľká skupina obyvateľov tak ľahko skĺzla do až naturálnej nenávisti, a bola ochotná voliť amorálnosť, nenávisť a zvrátený režim, a napriek všetkému sa aj v takomto prostredí našli ľudia čestní, mravní a cnostní.
Zároveň sa zločiny páchané na Slovensku dávajú do súvislosti so skutkami páchanými v okolitých krajinách, predovšetkým v ZSSR, a sú uvádzané priamymi aktérmi tej doby.
Opakujúca sa nenávisť
V knihe sa taktiež porovnáva šírenie nenávisti a hľadanie nepriateľa z obdobia 1939 – 1948, a obdobného šírenia nenávisti a hľadania nepriateľa v súčasnej dobe. Príčiny, pre ktoré Slováci volili zvrátený režim pred 80 rokmi, sú podobné príčinám, pre ktoré Slováci inklinujú ku zvrátenému režimu aj dnes. Na konkrétnych príkladoch sú ukazované prejavy zla a nenávisti z ostatných rokov, ktoré potvrdzujú, že zlo, ktoré spôsobilo toľko nešťastia kedysi, sa opäť prebúdza a vytvára si priestor pre nové tragédie.
Ku knihe „Zabudnuté zlo“
Kniha je písaná vo dvoch časových rovinách.
Obdobie rokov 1936 – 1954 je tragickou ukážkou toho, čo všetko sa dialo v našej vlasti a blízkom okolí, a akým strašným spôsobom zlo a nenávisť ničili osudy nielen hrdinov knihy, ale aj tisíckam našich občanov. Dej knihy, obdobia 1936 – 1954 sa odohráva na Slovensku, v Čechách, v ZSSR, vo Francúzsku, vo Veľkej Británii a vo Vietname.
Odkrývanie zločinov a hľadanie odpovedí na to, čo sa na Slovensku dialo, hľadajú aktéri druhej časovej roviny, v roku 2019. Táto časová rovina v podobe rozhovorov je skôr historickou faktografiou, vytvorenou z prác desiatok historikov, novinárov, sociológov a pod., pričom hodnotenie týchto faktov a komentovanie súvislostí je vyjadrením hodnotového názoru autora knihy. Dej knihy, obdobie roku 2019, sa odohráva na Slovensku a vo Francúzsku.
Ilustračné fotografie (autor všetkých fotografií Kumičák):
- Trenčín, Cintorín Hrdinov na Brezine
- Janova Lehota, nemecky Drexlerhau, turistický smerovník
- Přerov, Švédské šance
- Brieštie, časť Hadviga, cintorín
- Žilina, Strážovské vrchy
