Kniha, ktorú by si mal prečítať každý RODIČ alebo profesionál pracujúci s deťmi

Milí rodičia, starí rodičia, učitelia, terapeuti a pracovníci s deťmi, podporte nás a staňte sa podporovateľom našej jedinečnej knihy, ktorá nám na Slovensku doteraz chýbala. Nie je návodom, ako by sme mali správne vychovávať deti. Prináša však veľa príkladov z autorkinej praxe a zaujímavé postrehy i odpovede na otázky, ktoré si rodičia a odborníci často kladú, keď sú konfrontovaní so „zvláštnym" správaním detí.

Zdá sa vám niekedy, že sa niektoré deti správajú „zvláštne“ a ich správanie je doslova nepochopiteľné? Máte vlastné deti alebo s nimi pracujete a nie vždy si s nimi viete dať rady? Ste pripravení vzdať sa úsudkov, zaujať miesto dospelých a pozorovať detské správanie s odstupom?

Chcete porozumieť „zvláštnemu“ správaniu detí?

Podporte unikátnu knihu ABY DETI MOHLI BYŤ DEŤMI, ktorú by si mal prečítať každý rodič alebo profesionál pracujúci s deťmi.

Knihu ABY DETI MOHLI BYŤ DEŤMI napísala Bibi Schreuder, ktorá je spolumajiteľkou inštitútu Bert Hellinger Institute Netherlands (BHIN). Je jednou z prvých, ktorá priniesla a rozvíjala prácu so systemickými konšteláciami v Holandsku. Svojím tvrdohlavým postojom „najprv vidieť, potom veriť” už počas praxe umožnila mnohým rodičom, učiteľom, detským terapeutom a ďalším pracovníkom s deťmi prístup k ich vlastnému systemickému vnímaniu.

Bibi pracuje s každým človekom individuálne. Pozorne počúva a zasahuje srdečne a ostro. Vtipkuje a seriózne vyzýva rodičov a odborníkov, aby sa na seba pozreli kriticky. Pretože, až vďaka dospelému postoju môže rodič, učiteľ alebo terapeut vnímať dôležité systemické posolstvo, ktoré rodine alebo danému systému posiela „zvláštne“ správanie dieťaťa.

Dospelým v knihe odporúča, že kým pošlete do kúta svoje dieťa, pošlite tam najprv seba. Pretože, čo ak sa zvláštne správanie detí iba snaží skompletizovať nejakú históriu alebo dôležitú rodinnú tému? Čo, ak chce poukázať na to, že niektoré témy zostali v rodine tabu a roky či generácie sa o nich nehovorí akoby vôbec neexistovali? A čo ak je takéto správanie dieťaťa signálom, že nastal čas bolestivé udalosti prijať ako fakty? Čo by sa stalo, ak by sme ich neposudzovali a konečne im dali vlastné miesto? Povedali by ste napríklad, že konštelácia nám môže ukázať, ako „zvláštne“ správanie dieťaťa môže súvisieť s istými nepríjemnými udalosťami zo života starých rodičov počas vojny? No nielen to! Aj preto sme sa rozhodli preložiť knihu od Bibi Schreuder do slovenského jazyka a vydať ju.

Táto kniha je výnimočná aj v tom, že obsahuje veľa cvičení, ktoré si môžete urobiť kdekoľvek a venovať sa im, keď to vyhovuje vám. Nemusíte absolvovať konštelačný seminár alebo workshop. Úplne stačí, ak skúsite cvičenia, ktoré vám autorka ponúka. Aj keď si neurobíte žiadne z ponúkaných cvičení, Bibi Schreuder vás postupne prevedie najzákladnejšími témami, ktoré sú spojené s deťmi.

Knihu vydáva iSPAK (Inštitút systemickej práce a konštelácií na Slovensku ) ako svoju druhú publikáciu, ktorá je určená pre širokú verejnosť.

Pozrime sa na niekoľko príkladov zo života, ktoré nájdete aj v knihe:

Moje dieťa nechce chodiť do školy

Deti sú vždy lojálne svojim rodičom. Aj keď nám zdanlivo oponujú, vždy nevedome ťažko pracujú na tom, aby svojím správaním dali do poriadku veci za svojich rodičov. Ako rodič si môžete položiť otázku, či zdráhanie vášho dieťaťa chodiť do školy môže súvisieť s vami alebo s vaším partnerom. Čo sa vaše dieťa snaží vyriešiť za vás prostredníctvom tohto správania? V prvom rade by ste sa mali sami seba opýtať, ako sa staviate voči učiteľovi vášho dieťaťa. Ak dieťaťu povieme, aby ho poslúchalo, ale pritom s ním nesúhlasíme, vycíti to a bude nám verné. Kvôli tomu nebude súhlasiť ani so svojím učiteľom.  

Bratia a sestry

Niekedy nerozumieme, ako môžu byť súrodenci takí odlišní. Kým jeden prechádza životom ako dieťa šťasteny, druhý prechádza z jednej mizérie do druhej. Alebo kým jedno dieťa sa javí ako nadané, druhé má problémy s učením a ledva zvláda najnižšiu úroveň vzdelávania. Prípadne sa jeden drží bokom a má problém nájsť si kamarátov, kým druhý je vždy obklopený priateľmi. Určite tu zohráva úlohu veľa rozličných faktorov. Jedným z nich môže byť, že niečo „nefunguje" v nastavenom poriadku, a teda poradí detí. Dieťa, ktoré „nie je na svojom mieste", to má často ťažké. Preberá rôzne úlohy, aby mohol byť systém celistvý. Mnohokrát počujem ľudí hovoriť: „Neviem, kde je moje miesto. Ani v rodine, ani vo svete.” 

Deti zo zmiešaných rodín

V zmiešaných rodinách, v ktorých majú rodičia deti z predchádzajúcich vzťahov a niekedy aj spoločné deti, je poriadok komplexný. Poradie medzi deťmi je zložité a variabilné. Rovnako je komplexné aj poradie medzi prvým a druhým partnerom. Ak sa na takýto systém pozrieme systemicky, vždy v ňom niekto chýba. A to jeden z rodičov detí, prípadne bývalý partner. Systémy chcú byť úplné. Najmä deti sú mimoriadne citlivé na neúplné systémy a veľká časť ich energie ide (nevedome) do obnovy úplnosti. 

Deti potrebujú žiť v úplných systémoch. To neznamená, že musia byť fyzicky prítomní obaja rodičia. Keď však cítia, že jeden z rodičov je odsudzovaný alebo neuznávaný alebo že sa o ňom nesúhlasne hovorí, dieťa sa dostáva do vnútorného konfliktu. Buduje si vnútorný obranný múr, za ktorým chráni druhého rodiča. Ide o nevedomý proces. Ak sa napríklad mama opýta, ako bolo s otcom, dieťa sa jej bude snažiť dať diplomatickú odpoveď, aby sa nenahnevala, že sa malo skvele a aby sa neutvrdila v úsudkoch o otcovi. Ak sa to nepodarí, dieťa je vtiahnuté do konfliktu rodičov.

Prečo podporiť knihu?

Kniha ABY DETI MOHLI BYŤ DEŤMI je o deťoch a preto sa zaoberá aj rodičmi. Rodičom ste iba vtedy, ak máte deti. U detí je to inak, pretože každé dieťa má matku a otca. Zostávame deťmi svojich rodičov a platí to aj vtedy, ak niektorého z nich nepoznáme, nie sme s nimi v kontakte alebo sme dospelí a naši rodičia už zomreli.

Aj my dospelí sme dcérami alebo synmi našich rodičov. Či sa nám to páči alebo nie, sme súčasťou našej rodiny a rodinnej histórie. Takisto patríme aj do iných systémov – do systému firmy alebo organizácie, v ktorej pracujeme. Sme súčasťou štátu, v ktorom sme sa narodili alebo v ktorom žijeme, mestskej štvrti, v ktorej bývame či združenia, ktorého sme členmi.

Aj pri pohľade na dieťa ho môžete vnímať v jeho systémoch. Vidíme jeho rodičov, systém jeho rodiny, jej históriu a celý kontext, ktorého je súčasťou. Zároveň vnímame aj dospelých v danom systéme. Tým, že sa pozeráte na svoje dieťa, sa pozeráte aj na seba. Či už na seba ako na dieťa, ale aj na seba ako na dospelú súčasť systémov, v ktorej máte funkciu matky alebo otca. 

Ak pracujete s deťmi ako profesionáli, možno sa otvoríte aj možnosti, že ich správanie môže reagovať na niečo vo vašom vlastnom rodinnom systéme. Systemické pozorovanie je schopnosť vnímať situácie v živote bez posudzovania. Tým, že dovolíte, aby sa isté veci prejavili, môžete získať úplne inú perspektívu. Zrazu uvidíte veci také, aké sú. Ak ich prijmete bez hodnotenia, niečo sa stane aj bez toho, aby ste preto čokoľvek urobili. 

Našou snahou je ju vydať, aby čo najviac detí mohlo zostať deťmi a rodičia zostali rodičmi.

Na vytlačenie, zalomenie, grafickú úpravu, preklad a editovanie textu knihy ABY DETI MOHLI BYŤ DEŤMI. 

Kniha bude bude mať viac ako 300 strán, vytlačená na kvalitnom papieri, v tvrdej väzbe, formátu A5 v celkovej sume 29 EUR.