Pracovala som na plné obrátky skoro bez prestávky.
Aj takto sa dá žiť.
No nie dlho.
Bolo toho na mňa veľa.
Po asi dvoch mesiacoch sa to celé na mňa zrútilo.
Prvýkrát to prišlo náhle. Nechápala som, čo sa to so mnou deje. Pochopila som to až v nemocnici, keď ma zastabilizovali.
Bohužiaľ, ešte aj v dnešnej dobe väčšina ľudí odsúdi človeka, ak povie, že má duševnú chorobu. Pomyslia si, že je to blázon. A pritom veľakrát možno ani nevedia, že sa stretli s duševne chorou osobou.
Od roku 2011 trpím paranoidnou schizofréniou. V knižke Nezdolná som popísala, kedy sa ochorenie u mňa spustilo a ako sa so mnou ťahá dodnes.
Môj dedko, mamkin ocko, bol chronický schizofrenik. Trpel dlhé roky. Dozvedela som sa o tom, až keď som ochorela.
Prečo som sa rozhodla písať knihu o mne, človeku so schizofréniou?
Sínusoida, takto vnímam svoj život od okamihu, keď moja choroba prepukla. Je toho veľa, čo sa udialo za ten čas, čo som ochorela. Každý jeden atak bol niečím iný. Chcela som si to hlavne pre seba zaznamenať a zosumarizovať, potrebovala som sa „vyrozprávať“.
Napadlo mi, že z poznámok môžem napísať knižku. Ak to niekoho zaujme, tak sa aspoň dozvie viac o schizofrénii a živote s ňou. Mám pocit, že sa málo hovorí o ľuďoch, ktorí majú duševnú chorobu. Sme málo chápaní a vypočutí.
Priala by som si, aby sa spoločnosť viac rozprávala o duševnom zdraví.
Je rovnako dôležité ako to fyzické, vo veľa prípadoch dokonca dôležitejšie. Na začiatku, keď som ochorela a chcela sa dozvedieť o schizofrénii viac, bolo o tom na internete veľmi málo rozhovorov, článkov, knižiek alebo brožúr.
Je pravda, že po pandémii sa to prelomilo. O chorobe, ako je tá moja, ale aj o iných duševných chorobách sa začalo omnoho viac rozprávať.
To, čo tu stále chýba, sú príbehy ľudí.
Reálnych ľudí, ktorí si zažili ťažkú etapu vo svojom živote. Veľa z nás sa hanbí, alebo bojí nejakého odsúdenia či stigmy.
Aj napriek môjmu ťažkému životnému príbehu som zvládla všetko, čo som si zaumienila. Niekedy som aj ja sama prekvapená, ako som to celé zvládla. Bez pomoci manžela, rodiny, doktorov a liečby v liečebni by sa to nedalo. Psychiatri sú veľmi fundovaní lekári. Vedia pomôcť a zvyčajne zakročiť skôr, ako príde k pobytu na psychiatrii. Nehanbite sa k nim ísť, robíte to pre svoje zdravie. Ak vám môžem poradiť, nebojte sa ani prípadnej hospitalizácie. Celý personál je tam na to, aby vám pomohol a postaral sa o vás.
Píšem o svojom živote. O tom, ako som aj s takou ťažkou chorobou dosiahla to, po čom som túžila. Zakaždým som sa postavila na vlastné nohy a išla ďalej. Po prečítaní knižky možno uveríte, že sila a odhodlanie človeka dokáže divy.
