„Do Indonézie s dvomi deťmi?“
Áno. Presne túto otázku som dostávala.
A čím viac ľudí mi vysvetľovalo, prečo to nie je dobrý nápad, tým viac som mala chuť ísť.
Nie preto, žeby som bola odvážna. Skôr preto, že som občas trochu… no, povedzme nepraktická v poslúchaní dobrých rád.
Tak sme išli.
Dvaja dospelí?
Nie.
Organizovaná skupina?
Nie.
Luxusný rezort s náramkom na ruke?
Už vôbec nie.
Ja a dve deti. Indonézia. A predstava, že to nejako zvládneme.
Nejako sme to zvládli. Nie vždy elegantne. Nie vždy s úsmevom. A rozhodne nie vždy podľa plánu.
Ale práve z týchto situácií vznikla kniha NECHOĎ, JE TO NEBEZPEČNÉ.
Nie je to kniha o dokonalej dovolenke.
Je o cestovaní bez filtrov. O deťoch, ktoré nemajú najmenší záujem rešpektovať váš itinerár. O chvíľach, keď si poviete, že ste sa asi definitívne zbláznili. O strachu, ktorý vám pred cestou dokáže vymyslieť asi 847 katastrof. A potom o realite, ktorá býva často úplne inde.
Sú tam situácie, pri ktorých sa budete smiať. Aj také, pri ktorých si poviete:
„Toto by som so svojimi deťmi fakt nedala.“
A možno práve o tom tá kniha je. O tom, že nemusíme čakať, kým budeme mať všetko pod kontrolou. Pretože ten deň pravdepodobne nikdy nepríde.
A teraz je rad na vás.
Kniha je napísaná. Prešla rukami editorky. Dostáva svoju finálnu podobu. A ja ju nechcem nechať sedieť v počítači. Chcem ju dostať medzi ľudí.
Medzi tých, ktorí cestujú. Medzi tých, ktorí by chceli cestovať, ale stále počúvajú, prečo to nejde. Medzi rodičov, ktorí už dávno pochopili, že dovolenka s deťmi nie je dovolenka. A aj medzi tých, ktorí si jednoducho radi prečítajú, ako sa niekto iný dostal do problémov. Pretože cudzie problémy sa čítajú podstatne pohodlnejšie ako vlastné.
Pripravila som pre vás odmeny, ktoré som nechcela postaviť na obyčajnom: Prispej a dostaneš knihu.
Nie. Chcem, aby tam bolo aj niečo, kvôli čomu si poviete:
„Počkať. ČOŽE?!“
Niektoré odmeny budú dostupné len v pár kusoch. A keď sa minú, ďalšie už nebudú. Takže kto zaváha, bude mať jednoducho smolu.
A možno je to celkom symbolické. Veď celá táto kniha vznikla preto, že som sa raz rozhodla nezaváhať.
Takže…
Ak ste niekedy chceli urobiť niečo, pri čom vám okolie povedalo: NECHOĎ. JE TO NEBEZPEČNÉ, možno presne viete, prečo táto kniha vznikla.
A ak nie?
Nevadí. Možno vás presvedčím. Alebo aspoň pobavím. A možno po poslednej strane začnete googliť letenky.
Čo by bola, úprimne, celkom pekná vedľajšia škoda.
Som Zuzana.
Mama dvoch detí, ktorá sa jedného dňa rozhodla kúpiť letenky do Indonézie a vyraziť s nimi sama na druhý koniec sveta. Bez cestovky, rezortu a presného plánu.
Z tejto cesty vznikla kniha NECHOĎ, JE TO NEBEZPEČNÉ – Indonézia.
Napísala som ju preto, lebo som sama zistila, že svet často vyzerá oveľa strašidelnejšie z domu než priamo na mieste.
Chcem ukázať Indonéziu tak, ako sme ju zažili my – krásnu, chaotickú, nepredvídateľnú a hlavne skutočnú.
A možno aj niekoho presvedčiť, aby sa raz nebál ísť tam, kam mu všetci hovoria, že ísť nemá.
Kde sme s knihou?
Toto už dávno nie je len nápad na papieri. Kniha má vyladenú obálku, dizajn aj celkovú podobu a rozhodli sme sa pre pevnú väzbu.
Text má pod dohľadom editorka Sonička Borušovičová a spolu ho dávame do podoby, v ktorej sa nestratí môj štýl, ale zároveň bude všetko fungovať aj na papieri.
O grafiku, dizajn a zalomenie sa stará Ivka Labaš, ktorá z celého môjho chaosu postupne robí knihu, čo bude vyzerať ako kniha.
Keď bude kniha nachystaná do tlače, zveríme ju Milanovi Balážovi z Polygrafického centra, aby sa z digitálneho súboru napokon stala skutočná kniha, ktorú budete môcť držať v rukách.
A práve teraz potrebujeme vašu podporu. Vďaka kampani nám pomôžete dostať knihu z počítača až do tlačiarne a následne k vám.
Na čo použijeme získané peniaze?
1. míľnik: 1 500 €
Uhradíme editorské práce, jazykovú korektúru a časť nákladov na grafiku.
2. míľnik: 3 500 €
Pokryjeme grafické práce a prípravu na tlač. Kniha tak môže prejsť poslednými úpravami a začať sa pripravovať na cestu do tlačiarne.
3. míľnik: 6 500 €
Vďaka splnenému tretiemu míľniku sa môže začať tá najdôležitejšia vec: kniha sa môže naozaj dostať do tlačiarne. A z textu, ktorý začal vznikať po jednej šialenej ceste s dvoma deťmi do Indonézie, môže vzniknúť skutočná kniha v tvrdej väzbe.
Takže ak sa dostaneme až sem, nebude to už len „podporili ste môj nápad“. Vďaka vám sa dostane z počítača do tlačiarne. A potom do vašich rúk. Vďaka vám niečo naozaj vznikne.
A za to vám všetci ďakujeme!
