Fungoval som v podnikateľskom, korporátnom svete, ktorý som si nikdy úplne neosvojil. Navonok som hral svoju rolu, no vo vnútri rástol pocit, že tam nepatrím. Čím viac som sa snažil zapadnúť, tým hlasnejšie vo mne rástlo ticho, ktoré sa nedalo ignorovať. A potom prišlo obdobie, ktoré ma zastavilo silou, akú som si dovtedy nevedel predstaviť. Neboli to už len drobné starosti ani nepríjemné rozhovory. Bol to čas hlbokej neistoty a tlaku, keď som mal pocit, že sa mi pod rukami rozpadá všetko, čo som roky budoval — istoty, smer aj predstava budúcnosti. Nasledovali roky temnoty. Nie jednej udalosti, ale stavu, ktorý sa nedá vypnúť: strach, vyčerpanie, neustála ostražitosť a ticho vo vnútri, o ktorom sa nehovorí. Navonok človek funguje. Vo vnútri zápasí o rovnováhu. V istom momente som pochopil, že ak chcem prežiť ako človek, partner a otec, musím odísť a začať znova. Nie zo slabosti, ale preto, aby som nestratil sám seba. A práve v tichu po tomto rozhodnutí začala vznikať hudba. Nie ako únik, ale ako spôsob uzavrieť jednu kapitolu a pohnúť sa ďalej.









