Na túto otázku je veľmi jednoduchá odpoveď. Všetkým v našej krajine.
Na Slovensku máme približne 900 tisíc detí a mladých ľudí, ktorí sa denne vyberajú do školy, aby sa vzdelávali a pripravili sa tak na život v dospelosti. K nim treba pritátať ich rodičov, čo je približne ďalších 1,8 milióna ľudí.
V školstve pracuje viac ako 80 tisíc učiteľov. Plus ďalšie tisíce ľudí v administratíve a ďalších potrebných pozíciách (kuchárky, upratovačky, školníci, pracovníci na internátoch a tak ďalej).
Teda približne 2,8 milióna ľudí sa vzdelávanie denne priamo dotýka.
A ak zoberieme do úvahy, že všetci sme sa minimálne museli zúčastňovať povinnej školskej dochádzky, tak táto téma sa dotýka každého z nás.
Aké to má dôsledky?
V prvom rade trápenie pre dieťa samotné. Okrem toho, že pociťuje nervozitu, stres, agresiu, strach, sa cíti aj hlúpo. A keď sa cíti hlúpo, automaticky samé seba vyčleňuje zo skupiny. Bojí sa, že si ostatní z neho budú robiť srandu a tak ďalej.
Keď sa trápi dieťa, zákonite sa trápia aj jeho rodičia. Väčšine učiteľov to tiež nie je jedno.
Problémy sa navyše nabaľujú. Kedysi rozradostené dieťa, že po škôlke ide do školy, to v mnohých prípadoch už po pár mesiacoch cíti ako nutné zlo.
Každým ročníkom sa pridáva kopa učiva a tak sa celý zmätok len zväčšuje.
Ďalším problémom je ekonomická záťaž pre všetkých zúčastnených. Stále viac a viac detí potrebuje špeciálneho pedagóga alebo asistenta. Psychologické centrá dávajú termíny s niekoľkomesačným oneskorením, pretože sú preplnené.
Navyše slabá vzdelanosť ľudí má neskôr priamy dopad na výkon v zamestnaní, čo firmy a štát stojí ďalšie výdavky.
Vyššie uvedené sú len niektoré z dôsledkov.
Ak by bolo dosť peňazí, bolo by po probléme…
Nie, nebolo. Všetky krajiny na svete vydávajú neuveriteľné sumy na vzdelávanie. Slovensko nie je výnimkou. V grafe nižšie vidieť, ako stúpa rozpočet Ministerstva školstva na Slovensku.
Zároveň výsledky klesajú. Môžeme teda povedať, že za viac peňazí máme viac detí, ktoré majú slabé výsledky. Doslova a do písmena si kupujeme slabšie a slabšie výsledky.
Poznámka: covidové obdobie bolo veľmi náročné, ale pokles vo výsledkoch bol už predtým.
Je problém v žiakoch?
Nie, nie je. Deti nie sú hlúpe. Len sa potrebujú veľa vecí naučiť.
Vedci ani lekári nehlásia žiadne vážne zmeny v ľudskom organizme či mozgu. Rovnaké deti, ktoré robili testy v roku 2003, sa rodia aj teraz.
Ako je teda možné, že dnešné deti majú slabšie výsledky?
Kde je teda problém?
V našom občianskom združení pripisujeme obrovskú dôležitosť samotným vzdelávacím materiálom.
Dnes používané učebnice a pracovné zošity sú príliš zložité. Príliš komplikované. Príliš preplnené.
Niektoré obsahujú úlohy, ktorým nerozumejú ani samotní učitelia a radšej ich teda so žiakmi preskakujú.
Schopnosť čítať je v skutočnosti najdôležitejšia schopnosť, ktorá je základom pre všetky ostatné predmety.
Bez nej v podstate nie je možné sa naučiť nič ďalšie. Napríklad učitelia matematiky sa oprávnene sťažujú, že žiaci majú problém s matematikou. Ale nie kvôli tomu, že matematika je ťažká, ale kvôli tomu, že žiaci nezvládajú samotný jazyk.
Väčšina v súčasnosti používaných šlabikárov je síce krásna, farebná, ale obsahuje toľko prvkov, že dieťa nevie, na čo sa má sústrediť.
Navyše sú tam aj informácie pre učiteľov a množstvo textu, ktorému 6–7-ročné dieťa jednoducho nemôže rozumieť.
Príklad dvojstrany z aktuálne používaných šlabikárov:
Ak by sme pridali popisy, čo všetko nie je správne na tejto dvojstránke, tak by to vyzeralo takto:
Jednoduchý slabikár
Cieľom nášho občianskeho združenia je pomôcť vo veľkej miere zlepšiť vzdelanosť našich žiakov.
Jeden zo spôsobov, ako to chceme dosiahnuť, je pomocou vydávania učebníc.
Naším hlavným princípom, je:
JEDNODUCHOSŤ
Ako prvú učebnicu budeme vydávať slabikár, ktorý deti skutočne naučí čítať a písať. Bude ich to učiť postupne od jednoduchších vecí po náročnejšie.
V prvom rade sme v samotnom slabikári nechali len tie veci, ktoré potrebujú deti. Všetko, čo je zložité, nepotrebné alebo určené pre učiteľa, v slabikári nie je.
Zjednodušili sme všetko tak, aby pozornosť detí nebola rozptýlená. Na stránke teda ostalo len to, čo sa práve preberá.
Výsledok môžete posúdiť sami a porovnať si ho s vyššie uvedeným príkladom toho, čo sa v súčasnosti používa.
Stránka z nášho slabikára:
(nižšie si môžete prezrieť ďalšie strany z nášho slabikára)
Zároveň so slabikárom bude vydaná zvlášť príručka pre učiteľa. Táto príručka je písaná veľmi jednoduchou formou tak, aby ju zvládol používať aj rodič, ktorý nemá učiteľské vzdelanie.
Totižto jeden z dôsledkov celej situácie je aj v tom, že množstvo rodičov berie svoje deti zo škôl a učia ich doma. Takzvaní domoškoláci.
Príručka obsahuje všetky informácie pre učiteľa/rodiča potrebné pre efektívne dosiahnutie výsledku: žiak, ktorý vie čítať a písať.
Príručka pre učiteľa/rodiča k Jednoduchému slabikáru:
Poznámka: ak sa pýtate, prečo sa náš slabikár volá slabikár a nie šlabikár, odpoveď je veľmi jednoduchá. Deti sa prirodzene učia čítať najprv cez slabiky. Nie šlabiky. Preto sa, podľa nášho názoru, kniha, ktorá učí deti čítať, nemôže volať šlabikár. Napríklad v Česku majú slabikář. Nie šlabikář.
