Príbeh VODNEJ KNIHY sa začal písať už pred vyše rokom, keď sa na pulty kníhkupectiev dostalo Bahadurovo dedičstvo, prvý diel rovnomennej knižnej série z netradičného prostredia starobylého Orientu (viac info tu)
Súbežne s týmto knižným „pôrodom“ sa začal vyvíjať – vtedy len v mojej mysli – zárodok druhého dielu. Dnes je už aj ten pripravený uzrieť svetlo sveta pod názvom VODNÁ KNIHA
Poďme si o ňom teda povedať trochu viac.
Čo nájdete vo Vodnej knihe?
Prvky fantasy? Áno, aj.
Záhady? Určite.
Dobrodružstvo? Rozhodne!
Ale hlavne – napínavý dej plný zvratov až po poslednú stránku.
Vy, čo už poznáte hlavného hrdinu Karima, viete, že má neobvyklý dar ustavične sa do niečoho zapliesť. Inak tomu nebude ani teraz. Karim sa bude musieť znovu vysporiadať s náročným putovaním, a to ako sprievodca podivínskeho, mĺkveho Aleka pri plnení jeho ťažko uchopiteľného poslania. A hoci už náš protagonista od posledných stránok predošlej knihy povyrástol, vyzerá to, že s prekážkami, ktoré mu stoja v ceste od samotného začiatku, si len tak neporadí. Obráti sa preto s prosbou o pomoc na istanbulského Gréka Seba, vzdelaného mladíka so širokým rozhľadom, ale aj mimoriadne komplikovanou povahou. Nesúrodejšiu skupinu aby človek pohľadal! Zvládnu orientálni „Traja pátrači“ prenasledovaní neľútostným hrdlorezom rozlúštiť zašifrovaný odkaz tajomného Staviteľa skôr, než príde o život celé mesto?
… viac už neprezradím, snáď len malá ukážka ;)
***
S neživými sluhami umierajúcej ohavy v pätách sa Seb vyrútil za lanom.
„Karim!“ kričal na druhov za múrom.
Park osvetľoval len slabý svit sviec hore v paláci.
Dobehol k hradbe v mieste, kde sa mu zdalo, že by mal visieť povraz, a tápal rukami po kameňoch. Tu je! Dvakrát ním prudko trhol a začal šplhať nahor. Tmavý tieň ho dohnal a zakvačil sa mu o jednu nohu.
„Robte niečo! Mám bogmaka v pätách!“ zakričal Seb a druhou nohou naslepo prudko kopol. Ozvalo sa zachrčanie a tieň spadol do trávy. „Kariiim!“
„Poď, čakáme ťa!“ zaznelo z opačnej strany. Karim visel očami na vrchu hradby a striehol, kedy sa tam objaví Sebova hlava. Nevšimol si, že voda v priekope okolo hradu sa zavlnila a vyvrhla ďalších umrlcov.
„Pozor, za tebou!“ skríkol Seb, keď sa vyštveral na múr a zbadal za priateľovým chrbtom dve postavy.
Mladík v poslednej chvíli uskočil a vytiahol dýku.
„Ich nezabiješ, to nejde!“ pochopil Grék ako prvý absurdnosť celej situácie.
***
