Trinásť brilantných humoristických poviedok a jeden príbeh ženy
ktorá bojovala za slobodu slova – no jej vlastný hlas ostal umlčaný. Dielo Miroslavy Dadovej, mojej starej mamy, malo vyjsť ako kniha v osemdesiatych rokoch. Všetko bolo pripravené, rukopis bol hotový a mal ísť do tlače. No na poslednú chvíľu to bolo zastavené – z politických dôvodov. Pohybovala sa medzi disidentmi, umelcami a jej život bol plný príbehov, ktoré vtedajší režim nechcel počuť. Dokonca podpísala Chartu 77. Hoci sa jej meno nezachovalo v oficiálnych zoznamoch (keďže podpisy sa často odovzdávali kolektívne a niektoré boli, zo strachu alebo zo solidarity, stiahnuté.) V rodine uchovávame originálne vyhlásenie. V čase, keď samotné držanie takéhoto dokumentu mohlo viesť k väzeniu.
Táto kampaň nie je len o vydaní knihy.
Je to o naplnení spravodlivosti. O navrátení hlasu žene, ktorú režim pripravil o možnosť vyjadriť sa – žene, ktorú vyhodili z práce (Bratislavského Stavoprojektu), kde pôsobila ako statička, pre jej politické názory. Žene, ktorá musela istý čas pracovať ako civilný zamestnanec v uránových baniach v Jáchymove. Jej dcéra ,moja mama, nemohla pre jej názor študovať na gymnáziu. Až keď napísala do prezidentskej kancelárie, bola prijatá.
O knihe
Kniha bude mať dve časti:
-
Prvá časť: originálny rukopis trinástich humoristických poviedok, ktorý mal byť vydaný v 80. rokoch. Obsahuje situačný humor s hlbokým pozorovaním spoločnosti s jemne absurdným tónom.
- Druhá časť: anekdoty a svedectvá zo života autorky. Objavia sa v nej skutočné postavy, s ktorými bola v kontakte – Kornel Földvári, Ivan Vyskočil, Waldemar Matuška a iní. Príbehy, ktoré ilustrujú nielen jej talent, ale aj spoločenské súvislosti, v ktorých žila a tvorila.
Krátka ukážka z poviedok
