Ahojte, niektorí už viete, niektorí nie, neznámi vôbec. Pred rokom som absolvovala radikálnu hysterektomiu, kvôli adenokarcinomu krčka maternice. Nie je to ten „bežný“ typ, spôsobený vírusom HPV. Tento ma v mojom veku len veľmi málo žien. Takmer žiadna.
Bola som rok po pôrode, každoročne som absolvovala preventívnu prehliadku s rozšírenou cytológiou. Až som sa dostala na onkológiu do Košíc. Pôvodne som mala absolvovať len konizáciu. Žiaľ, nedopadlo to úplne podľa predstáv, ani mojich ani lekárov.
Keď som mala po operácii, myslela som si, že najhoršie je za mnou a že idem žiť. O dva týždne neskôr mi oznámili, že histológia ukázala mestastázu na uzline a teda nádorové bunky kolujú v obehu. Bola potrebná ďalšia liečba. Absolvovala som chemoterapiu, rádioterapiu aj brachyterapiu.
Chvíľu, ale naozaj len chvíľu som sa tešila z dobrých výsledkov. Lekári v mojom prípade urobili všetko čo mohli. Krv bola v poriadku, petCT čisté. Ten pocit bol úžasný. Skutočnú hodnotu zdravia si uvedomíme až vtedy keď ho stratíme. Bola som zdravá. Síce oslabená liečbou ale zdravá.
Po pár mesiacoch, pri pravidelných kontrolách mi lekárka oznámila,že onkomarkery v krvi začali stúpať a musíme to pozorne sledovať a vyšetrovať (MR,CT) pretože to môže znamenať recidívu.
Keď som sa opýtala, čo môžem robiť, povedali mi, že čakať. Rozumiem slovám lekárov aj ich vysvetleniam prečo čakať . Avšak čakať nato kedy zobrazovacia metóda odhalí ďalšiu metastazu v tele je najhoršie čakanie na svete. Nechcem len sedieť a čakať.
Po mnohých správach, ktoré ma už v živote dostali do kolien nechcem počuť ďalšiu.
