Zatiaľ čo podaktorí politickí predstavitelia na Slovensku diskutujú o tom, či je zem plochá, alebo guľatá, niekoľko mladých nádejí slovenského dokumentu sa rozhodlo natočiť film, ktorý sa nazeraniu na spoločenské problémy snaží prinavrátiť intelektuálnu poctivosť a to na medzinárodnej úrovni.
O FILME
Dokumentárny film s pracovným názvom Európu obchádza strašidlo je sociálno-politickým cestopisom, analýzou sveta a tak trochu aj našim filmovým manifestom. Spolu so štábom sa vydávame na cestu naprieč starým kontinentom – od oplotených hraníc EÚ, cez najväčšiu nacionalistickú demonštráciu, oslavy prvého mája s odborármi a anarchistami, 80. výročie vylodenia spojencov v Normandii s poslednými žijúcimi veteránmi, až na ostrov Lesbos, na ktorý sa snažia priplávať ľudia utekajúci pred vojnou na gumených člnoch, no pobrežná stráž sa im v tom snaží zabrániť.
Je to cesta za po stopách strachu, pamäte a svedomia Európy. Prechádzame popri historických artefaktoch a stretávame sa s ľuďmi, ktorí proti nespravodlivosti bojujú každodenne. Sú to neznámi pešiaci aj svetové kapacity. To čo ich spája je, že veria v to, že iný svet je nie len možný, ale aj nevyhnutný.
Čo nám môže priniesť takéto stretnutie a nahliadnutie do jednotlivých kútov európskej spoločnosti?
Nazdávame sa, že nenájdeme jednu Európu, ale mnohosť predsudkov spojených so samotnými koreňmi nášho strachu. Mnohí ľudia akoby natoľko nerozumeli svetu, až sa boja sami seba v zrkadle. Napriek marazmu a vyčerpaniu však stále vidíme horieť pomyselný plameň ľudí, ktorí prebojovávajú spoločenské zápasy. To čo rozpúšťa strach je nádej.
Taliansky filozof a lingvista Antonio Gramsci si v jednom zo svojich zápiskov z väzenia poznamenal, že kríza spočíva v tom, že staré umiera, no novému sa ešte nedarí prísť na svet.
Etymologickým základom slova kríza je grécke “krinein” – teda situácia zvažovania, triedenia a rozlišovania. V čase krízy sa odkrývajú problémy starého poriadku a tie si vyžadujú riešenie. V tejto situácii však na scénu prichádza aj strach – umelo vytváraný i strach oprávnený – je to mnohosť strachov – z vírusu, z migrantov, z ekonomickej nestability či straty zamestnania, strach z toho kam až môže zájsť strach iných ľudí. Je to strach osobný aj kolektívny. Ako nás však varoval Zygmunt Bauman, ani holokaust nebol dielom skupiny nepremýšľajúcich fanatikov, ale realizovaný triezvo uvažujúcimi hlavami za prevádzky bežných mechanizmov a inštitúcií modernej spoločnosti, ktoré sú v našej spoločnosti prítomné i dnes.
„Na začiatku našej cesty boli sociálno-politické reportáže Georga Orwella, práce Baumana, Hannah Arrendt, Graebera a mnohých ďalších ľudí, ktorých myšlienky možno právom považovať za súčasť európskeho intelektuálneho dedičstva. Tak ako oni, ani my si nezatvárame oči nad zlyhaniami a pokrytectvom politík západných štátov. Rovnako však odmietame prijať jednoduché odpovede na zložité otázky. A presne na tie sa častokrát zvrháva spoločenská diskusia o akomkoľvek probléme, ktorý vám dnes napadne. Náš film si všíma zdanlivo nenápadné detaily, ktoré zasadzuje do širších súvislostí. Nedávame odpovede, ale kladieme otázky – našim cieľom je donútiť ľudí premýšľať a pochybovať.“ režisér.
SÚČASNÝ STAV
Film je momentálne vo fáze produkcie – pričom sme doteraz navštívili 45% plánovaných lokácii. Na niektoré z nich zvažujeme návrat v užšom zložení štábu, čo nám umožní doplniť materiál o časový odstup.
Najbližšou udalosťou, ktorú navštívime je 80. výročie osláv vylodenia spojencov v Normandii. Ak to bezpečnostná situácia dovolí, bude jej predchádzať návšteva Kyjeva.
POVEDALI O NÁS
„Film Európu obchádza strašidlo je ambicióznym počinom nielen po formálnej stránke. V niekoľkých strhujúcich obrazoch "aranžovanej“ reportáže nám prináša dôkazy, ktoré môžu byť základnými piliermi neistoty a strachu. Nielen u nás, ale v európskych parametroch s odkazmi na minulosť. Prítomnosť Georga Orwella nie je náhodná. Myšlienky voľne plynú v obrazoch absurdity a istého vyčerpania-zároveň bezmocnosti. Dokumentárna politická esej je viac manifestom, ktorý nielen skúma a vidí stav, ale zároveň nabáda na ostražitosť, rozvahu v mravných významoch. Spojenie týchto motívov a zároveň predpokladaná (osobná) autorská účasť vytvára predpoklad potrebného a nadpriemerného filmu, ktorý presahuje lokálny rámec." Robert Kirchhoff, režisér a vysokoškolský pedagóg
„Ide o dokumentárnu esej o strachu ako politickej zbrani, o stave globálnej úzkosti a z toho vyplývajúcich javov. Formálne inšpirovaní "postgodardovským“ prístupom sa autori zaoberajú sociálnymi, morálnymi a triednymi komplikáciami súčasnej Európy. Výsledkom bude koncízna dokumentárna autorská výpoveď." Martin Ciel, filmový teoretik, vedec, kritik a vysokoškolský pedagóg
„Odporúčame projekt podporiť v rámci možností a finančných limitov AVF čo najvyššie.“ Komisia Audiovizuálneho fondu
