Volám sa Ľubica. Ela Maranta je môj projekt pre všetkých, ktorí stratili reč – ale nie dušu. Pre tých, ktorí potrebujú vetu, v ktorej nájdu dôvod vydržať deň.
Nie je to literatúra. Nie je to terapia. Sú to slová, ktoré pohladia tam, kde bolí – ale kde sa často bojíme priznať, že niečo cítime.
Môj príbeh
Moje telo aj duša si pamätajú, aké to je, keď sa človek ocitne v temnom období života. Prešla som rokmi liečby traumy, úzkostí a dlhodobého vyčerpania po toxickom vzťahu. Niekedy som si už ani nebola istá, či sa dá vrátiť späť.
Až som pochopila, že niekedy človeku nestačí diagnóza. Ani lieky.
Potrebuje príbeh. Vetou, ktorú si prečíta o polnoci, môže začať nový deň.
Ela Maranta vznikla, keď som v tichu začala písať pre druhých – ale aj pre seba. Rozprávky nie pre deti, ale pre ženy, ktoré už neveria, že sú dosť. Pre mužov, ktorí chcú ostať, ale nevedia ako. Pre všetkých, ktorí raz verili… a niekto im to zlomil.
Prečo teraz?
Na svojich cestách – aj v bežnom živote – som stretla ľudí všetkých vekov a pozadí, ktorí mi potichu priznali, že sa nemajú dobre.
Niektorí čakali mesiace na pomoc. Iní to vzdali. A mnohí boli len unavení – nie zo života, ale z toho, že museli všetko skrývať.
A práve to mi otvorilo oči:
Bolesť nemá vek, status, ani meno. Potreba útechy nie je slabosť. Láskavé slová sú zriedkavé – a pritom majú nesmiernu silu.
Ela Maranta vznikla preto, aby existoval jemný priestor pre tých, ktorí mlčia – a pritom volajú o blízkosť.
