Keď mal Lukáško 6 mesiacov, osud nám nečakane naložil nesmierne krutú ranu. Lukáškovi diagnostikovali Duchennovu svalovú dystrofiu. Ide o neliečiteľné, progresívne ochorenie, ktoré mu každým dňom berie s bolesťou svaly. Od nožičiek cez ramená, ruky a nakoniec ovplyvní aj pľúca a srdiečko. Lukáško každým dňom stráca silu. Pre mňa ako matku je nesmierna bolesť vidieť, že veci, ktoré Lukáško dokázal, zrazu nedokáže, že má bolesti a že jeho telíčko chradne. Na mutáciu, ktorou trpí Lukáško, neexistuje liečba. Táto choroba nedáva nádej, nedáva čas. Je krutou vyhliadkou do budúcna. Lukáško si úplne neuvedomuje, čo sa s ním deje, vie, že nevládze behať, chodiť na prechádzky, skákať, chodiť po schodoch, bicyklovať sa ako zdravé deti, veľmi rýchlo sa unaví, má bolesti. Choroba mu neúprosne bráni robiť veci, ktoré by chcel.
Keď mal Lukáško necelé dva roky, zasiahla nás ďalšia hrozná rodinná tragédia. Lukáškovi tragicky, dobrovoľným odchodom zo sveta, zomrel ocino a mne partner . Zo dňa na deň som zostala na výchovu dvoch detí sama, s veľkou bolesťou v srdci, otázkami, strachom z budúcnosti a s vedomím, že rodinu musím zabezpečiť iba ja.
Prešla som si veľmi ťažkým obdobím a kazdy deň čelím naďalej ťažkému boju. Finančne ani psychicky to však už sama nedokážem utiahnuť, a preto s pokorou prosím o pomoc Vás, dobrých ľudí.
Zo srdca ďakujem každému, kto prejaví súcit s naším príbehom a pomôže nám niesť toto ťažké bremeno. Vaša pomoc je pre mňa a mojich synov dôkazom, že v tomto ťažkom boji nie sme sami. Ďakujeme