Karpatská škola

Začali sme trochu netradične – hľadaním Polininých okuliarov v horskej riečke, ktorá tečie popri nás. Pátranie síce úspešné nebolo, ale príbeh mal dobrý koniec. V najbližšej optike sme zaobstarali nové a Polina zase videla.

Potom už prišla na rad veda. S entomologičkou Viktóriou Terechovou deti zbierali v lese vzorky, skúmali ich pod mikroskopmi a objavovali rozmanitosť hmyzu. Zároveň zisťovali, že mnohých živočíchov, ktorých sa boja, sa vôbec báť nemusia.

S biológom Jevgenijom Kjosom pokračovalo skúmanie prírody aj v teréne. Jeho neformálny výklad deti neustále provokoval ku kladeniu otázok – a učil ich, že dobrá otázka je často polovica riešenia.    

Pod mikroskopmi sa tentoraz objavili aj tichochody, pri ktorých niektorí výskumníci takmer zabudli na večeru.

Filozofia s profesorkou Júliou Tahlinou sa často presúvala z triedy von. Okolitá príroda sa tak stávala súčasťou diskusií a pomáhala deťom premýšľať o svete v širších súvislostiach.

Vybrali sme sa aj do neďalekého rašeliniska, kde deti priamo v teréne skúmali biodiverzitu. Privítal nás poriadny dážď, po ktorom sme vykúpili hádam všetky gumáky v okolí.

Starší študenti sa s profesorom Dmitrijom Šabanovom venovali prepájaniu biológie a štatistiky a učili sa aj kriticky pracovať s umelou inteligenciou – rozpoznávať jej slabiny a overovať si jej odpovede.

A keď nám počasie nedovolilo byť vonku, presunuli sme sa do telocvične. Basketbal, lezenie, volejbal, tvorivé workshopy, spoločné premietanie aj chvíle pri čaji vytvorili potrebnú protiváhu k intenzívnemu učeniu.

V Karpatskej škole totiž príroda nie je iba kulisou výučby. Je jej súčasťou – a niekedy ju máme doslova na dlani.

Ďakujeme, že nám pomáhate vytvárať miesto, kde môžu deti z Ukrajiny bezpečne objavovať, pýtať sa, tvoriť a jednoducho byť deťmi.