Ako vznikla myšlienka vytvoriť publikáciu zameranú na regionálne nárečia?
Michalovský i Sobranecký okres žijú dodnes folklórom. Folklór, tradície, piesne i tradičná reč sa stávajú prirodzenou a plnohodnotnou zložkou obyvateľstva po všetky generácie. Mládežníci sa stávajú členmi a členkami folklórnych súborov, mestá usporadúvajú folklórne slávnosti i tradičné jarmoky, no a tí najstarší, ktorým patrí naša pozornosť, sú pre náš výskum najcennejším zdrojom poznania regionálnych nárečí. Nárečia boli odpradávna jazykom bežného ľudu. Pred kodifikáciami spisovného jazyka nemali naši predkovia reč zhodnú v písaných a ústnych prejavoch. Oblasti Michalovce a Sobrance sa od seba do značnej miery líšili v tom, ako medzi sebou bežní obyvatelia rozprávali.
Pavlovce nad Uhom, fotografia
Mnohí Zemplínčania žijú v domnienke, že jediným živým a aktívnym nárečím okolia je zemplínčina.
Zemplín však nikdy nebol regiónom len jedného nárečia. Nedostatok informácií o probléme spôsobuje mnohé nepravdivé dohady a zjednodušuje predstavy o jazyku. Vzniká tak priestor na otvorenie viacerých zaujímavých otázok:
- Koľkými nárečiami obyvateľstvo v okolí rozpráva?
- Čím sa od seba jednotlivé nárečové typy odlišujú?
- Ako sa nárečie skúma?
- Majú nárečia v regióne perspektívu na to, aby sa zachovali?
Nárečie a tradičná reč oblasti nedostávajú svoj zaslúžený priestor. Mestá Michalovce, Sobrance i okolité obce nemajú ani jednu jedinú publikáciu, venujúcu sa problematike regiónu z jazykového hľadiska. Okrem odborných štúdií i monografií nebola doteraz publikovaná žiadna literatúra faktu, ktorá by podporila rozvoj a záujem o nárečia medzi širokou verejnosťou.
Čo kniha ponúka?
Prichádzame s myšlienkou šíriť povedomie o pestrosti a rozmanitosti jazykovej kultúry, v podobe regionálnych nárečí na Zemplíne. V uvedenom regióne sa môžete stretnúť s 3 nárečovými typmi: zemplínskym, užským a malou sotáckou oblasťou. Kniha sprostredkúva poznatky o predchádzajúcich výskumoch, no zároveň prichádza s vlastnou výskumnou časťou prispôsobenou najmä verejnému publiku.
Kniha nie je slovníkom nárečových slov! To robili mnohí pred nami, ale slovná zásoba nie je pre analyzovanie jednotlivých nárečí dedín spoľahlivým zdrojom. Pri výskume nárečia je potrebné pozrieť sa na reč najstaršieho obyvateľa komplexne (vrátane hlások, prízvuku, skloňovania, časovania, atď.).
Ako sa nárečie regiónu skúma?
Aby sa tradičná reč obcí a miest regiónu zachovala, vyberáme sa na výskum v teréne k najstarším obyvateľom. Bližší popis, akú osobu zvyčajne oslovujeme, nájdete v knihe. S rodákom/rodáčkou vedieme rozhovor, ktorý následne do knihy prepisujeme. 
Názorná ukážka rozhovoru z obce Baškovce,
Konope a jak śe predlo
Konope śe pośaľi a vedz buľi dvoji konope. Jedni buľi bili, druhi buľi źeľeni. Ta toti bili me chodziľi pomedźi šicki konope a toti bili cahaľi do takich snopoch śe vjazaľi. Toto śe privezlo domoṷ, źeľeni ostaľi tam až vedz jak uš pobiľeľi, aš po druhim śe cahaľi. Privezľi me domoṷ a takoj sme poveźľi do jarku namačac. A tam mokri tri tiždňe. Poprikladaľi śe s kameňmi. To ňedaľeko sme maľi jarok široki a tam śe poprikladaľi, tam tri tiždňe mokľi. Po troch tiždňoch sme išľi a jich, jak śe hutori, virajbaľi, vičisciľi. Bo to ten namuľ tam šicko śe strimovalo. A me priveźľi domoṷ a śe poroskladaľi, a vischľi. Jag vischľi a tedi buľi taki hladňice, trepanki, co śe tak trepalo. A s toho śe robilo vlakno. Vlakno śe robilo a śe predlo. Iśče mi jeden rok zascihla prejs, jag mi śe tam oddala. Predlo śe na, ňeznam či znace toto. Mi ňemaľi kolovratki, aľe tak sme ľem predľi.
Prečo sme sa rozhodli pre publikáciu?
Aktuálnej situácii nárečí sa venujú mnohí jazykovedci a výskumníci. Tí však apelujú na to, aby sa čím skôr nárečia začali mapovať. Prirodzeným nárečím rozpráva predovšetkým najstaršia vrstva obyvateľstva. Preto sa najstarší rodáci hovoriaci tradičnou rečou, stávajú hlavným centrom nášho záujmu.
Nárečie sa z regiónu pomaličky vytráca. Nárečové znaky alebo slová, ktoré sú spomínané v 20. storočí, sa nám výskumom v teréne už nepodarilo zachytiť. Preto si v súčasnosti pokladáme otázku: AKO DLHO SA U NÁS NÁREČIA EŠTE UDRŽIA?
Autorkami publikácie sa preto stávajú študentky vysokej školy PU v Prešove, ktoré sa popri súčasnému štúdiu venujú problematike regiónu z historického i jazykového hľadiska.
