Na Slovensku žije vyše 870 000 ľudí so zdravotným znevýhodnením, napriek tomu sú ich potreby politikmi, ale aj spoločnosťou a médiami prehliadané.
A tak sa ľudia s ťažkým hendikepom často ocitajú v izolácii. V kúte. Tam kde sa cítia „bezpečne“, ale zároveň osamelo. Tam, kde majú pocit, že nikoho neotravujú.
V kúte, z ktorého sa potrebujú dostať. Späť medzi ľudí, späť na vzduch.
Sociálny dokument Jara Vojteka chce ukázať, AKO SA TO DÁ.
A ako sa to podarilo v projekte SĽUK-u a Nadácie ADELI.
Poďme dať Slovensku krásnu filmovú inšpiráciu ako integrovať ľudí s hendikepom do spoločnosti
29. 10. 2024 bol veľký deň. Bol to deň, kedy sa na tanečnom pódiu pred plnou sálou Domu umenia v Piešťanoch predstavili úžasní profi tanečníci zo SĽUK-u spolu s 10-timi pacientami Nadácie ADELI, ktorí trpia vážnymi neurologickými ochoreniami redukujúcimi ich pohybové možnosti. Napriek tomu títo ľudia milujú tanec a zaslúžili si dostať šancu.
Odmenou za dychberúce predstavenie „Tancuj, tancuj, neseď v kúte“ im bol neutíchajúci potlesk aj absolutórium od prezidenta a iných zúčastnených osobností. A taktiež silná medializácia.
Jaro Vojtek bol pritom a všetko sledoval svojim pozorným dokumentaristickým okom. Nielen prvé stretnutie a oťukávanie, ale aj skúšky profíkov s nadšenými amatérmi a hlavne samotné pohnuté osudy 10-tich hrdinov, ktorí prekročili „svoj tieň“ a vstúpili hrdo a odhodlane do svetla reflektorov.
Len s vašou podporou budeme môcť dokorán otvoriť stále tabuizovanú tému INKLÚZIE
„Postihnutí“ sú nielen jednotlivci, ale neraz celé rodiny, ktoré kvôli chorobe dieťaťa či rodiča nemôžu žiť „normálny“ život so všetkými jeho krásami a možnosťami.
Inklúzia často zostáva len abstraktným slovom v úradných papieroch a grantových projektoch.
S vašou podporou budeme môcť dokončiť roztočený dokumentárny film, ktorý mapuje konkrétne silné osudy, ale ukazuje aj cestu a inšpiráciu do budúcna. Čím viac sa nám túto tému podarí podporiť, tým viac sa o nej bude hovoriť.
Režisér ako záruka kvality aj autenticity
Jaro Vojtek je jeden z najoceňovanejších slovenských dokumentárnych režisérov. Okrem mnohých dokumentov získal medzinárodné uznanie a ocenenia aj za svoj hraný film „Deti.“
Jaro už v minulosti natočil nevšedne citlivý dokument „Tak ďaleko, tak blízko“ o autistických deťoch a ich rodičoch. Aj preto ho téma inkluzívneho spojenia dvoch svetov v tanečnom projekte SĽUK-u a Nadácie ADELI mimoriadne nadchla.
Na výrobu približne polhodinového filmu sú však potrebné značné finančné prostriedky: na produkciu, umelecké zložky, prenájmy techniky a postprodukciu. A to sa navyše budeme snažiť aj o bohatú distribúciu filmu!
















