Ukážka z prológu
Niekedy mám pocit, že spomienky mi prechádzajú telom rýchlejšie, než ich dokážem pomenovať. Čím pevnejšie ich držím, tým rýchlejšie unikajú. Možno telo vie pustiť skôr než pamäť.
Často sa mi sníva ten istý sen. Stojím na brehu mora a neviem, kde som. Vzduch je ťažký, voňavý dažďom a soľou. Z diaľky dolieha šum vĺn. S oneskorením. Cítim piesok medzi prstami, no zem pod nohami nie je pevná.
Predo mnou stojí muž. Nepohne sa — len tieň, tmavšia čiara v bielej hmle. Natiahnem ruku, no hlas mi uviazne v hrdle. A vždy, keď sa priblížim, jeho tvár sa rozplynie. Niečo, čo sa rozpadlo ešte predtým, než som to stihla rozoznať.
Ten pocit so mnou zostáva celý deň. Je v každom dúšku kávy, v tom, ako otváram skicár. Nie bolesť. Skôr miesto, ktoré sa nedá pomenovať. V kresbách sa vracia ten istý motív — more. Raz hladké, inokedy rozvlnené vetrom. Nikdy rovnaké.
Hovorím si, že je to len farba: sivá, modrá, trocha bielej. No medzi ťahmi štetca sa vracia niečo, čo som tam nechcela. Dnes mi ruka sama načrtla postavu: muža na brehu, otočeného chrbtom. Okolo neho hmla a voda. Zavriem skicár. Obraz aj tak zostane.
Vonku prší. Kvapky sa kotúľajú po skle a pouličné svetlá sa v nich lámu na kúsky. Na druhej strane ulice niekto stojí — známy postoj, nejasná tvár. Žmurknem. Nikto.
O knihe
Kým sa rozplynieš je príbeh o pamäti, vine a návratoch, ktoré prichádzajú neskoro.
Keď sa Thomas po rokoch vracia späť, vstupuje do priestoru, ktorý nikdy nedokázal úplne opustiť. Miesta si pamätajú viac než ľudia a ticho medzi nimi nesie to, čo kedysi zostalo nevyslovené. Minulosť sa vracia v náznakoch, v obrazoch a v drobných detailoch, ktoré nemožno umlčať.
Román sleduje stretnutie dvoch svetov – toho, ktorý sa snažil odísť, a toho, ktorý musel zostať. To, čo sa medzi nimi znovu otvára, nie je len spomienka, ale aj otázka, či je možné začať tam, kde sa kedysi všetko prerušilo. Je to kniha ponorená do ticha, do pohľadov a gest, ktoré hovoria viac než slová. Príbeh sa vracia v kruhoch, podobne ako myšlienky, ku ktorým sa človek nedokáže prestať vracať.
V príbehu sa ukazuje, že zabudnutie nemusí byť opakom pamäti – niekedy je len jej inou podobou. A že návrat nemusí znamenať získať späť to, čo sme stratili, ale naučiť sa žiť s tým, čo v nás zostalo.
Odmeny pre podporovateľov
Vašou podporou sa nestávate len darcom, ale súčasťou cesty, na ktorej sa rukopis mení na knihu. Ako poďakovanie si môžete vybrať symbolickú odmenu „Dobrý pocit“ alebo získať samotný výtlačok knihy. K dispozícii sú aj osobnejšie varianty – podpísaná kniha, kniha s venovaním pre vás či vašich blízkych, a balíčky doplnené o záložku, ktorá vám bude robiť spoločnosť pri čítaní.
