Moja druhá kniha Čiča ešte nevečerala je príbeh ženy žijúcej na okraji lesa, ktorá pri hľadaní svojej stratenej mačky začne postupne odkrývať vlastný život. Kniha sa dotýka tém samoty, staroby, rodinných vzťahov, toxických partnerstiev a dedičných vzorcov, ktoré si v rodinách odovzdávame z generácie na generáciu.
V knihe opäť nájdete moje ilustrácie (moja editorka Soňa ich nazvala naivné) a tiež básne, ktoré niektorí čitatelia ocenia a iní pokojne preskočia. Som ok s oboma možnosťami. :)
Príbeh je okrajovo inšpirovaný babkou, od ktorej sme si pred takmer troma rokmi vzali mačku Čiču.
Keď musela odísť do domova dôchodcov, jej najväčším stresom nebolo sťahovanie, ale otázka, kam pôjde jej mačka.
Okrem Čiče sme si tak trochu „adoptovali“ aj babku a opakovane sme ju chodili navštevovať do domova a dokonca bola u nás na návšteve, pretože jej snom bolo ešte raz vidieť Čiču.
Je smutné, že sa k starším ľuďom často správame ako k deťom a nevieme počúvať vzácne príbehy. Pritom sú neraz také silné a fascinujúce, že z nich musí vzniknúť kniha.
🐾
Para vychádza z mojej čerstvo navarenej kávy a zlieva sa s hmlou vonku.
Len ošarpaný plot ma delí od stáda danielov. Môj dom, alebo skôr chata, je posledný pri lese.
Kedysi tu v dedine fungovala kontaktná zoo, kde boli aj daniele, ale keď ju zrušili, vypustili tieto napodobeniny sŕn a jeleňov do voľnej prírody, za môj dom.
Asi nikto nečakal, že sa im tu bude tak dariť a zo štyroch danielov bude zrazu vyše päťdesiatčlenná črieda.
Kŕmim ich a niektorí mi jedia priamo z ruky. Okrem toho, že mi požrali všetky kríky, existujeme v symbióze.
Žijem tu už päťdesiat rokov a neviem si predstaviť iný domov. Tu mám všetko, čo potrebujem. Čiču a danielov.
Pozriem dole na Čiču, svoju tučnú čiernu trinásťročnú mačku, ktorá na mňa unudene zamňauká.
Je to dobrá mačka. Aj keď podľa veterinárky trochu obézna.
Ako malé mačiatko sa tu raz objavila a už neodišla.
Preferuje spoločnosť danielov pred ľuďmi. Ako ja.
Na hustej srsti sa jej tvoria chumáče srsti a z diaľky vyzerajú ako dredy. Keď jej nejaký vypadne, dám ho von na štipec, aby si mali vtáčiky z čoho urobiť hniezdo.
Komu knihu osobne odporúčam
- pre tých, ktorým sa páčila prvá kniha
- pre čitateľov, ktorí sa radi zamýšľajú nad životom, starnutím a zaujíma ich pojem dedičnej samoty
- pre tých, ktorí radi čítajú o vzťahoch, ktoré sú podané realisticky
- pre milovníkov mačiek, ktorí vedia, že mačka nie je len domáce zviera, ale spolubývajúca s vlastným názorom
