Existenciálna tragikomédia s prvkami satiry a magického realizmu
„Chvenie“ je príbehom o poslednom, zúfalom vzdore starnúceho Vlada (70) proti nezvratnej strate domova a obavy zo straty identity.
Vladov dom má byť zbúraný kvôli banskej činnosti a nestabilite terénu v dôsledku dlhoročnej ťažby. V praskajúcich múroch domu sa odrážajú jeho spomienky na uplynulých 70 rokov. Strach, že ak dom stratí, stratí samého seba a spomienky na ženu, ktorú miloval, ho ženie k činu. Ráno, tesne pred príchodom buldozéra Vlado vystúpi na strechu, pripúta sa lanom o tehlový komín a začne tichý boj za zachovanie svojho domova. Ten sa rýchlo mení na absurdnú tragikomickú konfrontáciu s políciou a miestnymi dobrovoľnými hasičmi. Fyzicky rozpad domu, spôsobený banskou činnosťou, spúšťa kolaps času v jeho mysli. Vlado sa v spomienkach stretáva s rôznymi verziami seba a svojej lásky a snaží sa uniknúť blížiacemu sa zániku.
"Väčšina ľudí má niekde miesto, ktoré nazývajú domovom – miesto, ktoré môžu navštíviť, spomenúť si, kým boli, a zamyslieť sa nad tým, kým sú dnes."
Vlada spoznávame aj prostredníctvom úniku do jeho spomienok, o ktoré na streche bojuje, ktorých zániku sa obáva. Spoznávame ženu jeho života a nachádzame pochopenie v jeho výstrednom boji o rozpadajúci sa domov.
Film skúma primárne témy pamäti, straty a deštrukcie na pozadí konfliktu medzi individuálnym dedičstvom a systémovou mocou.
Film s odohráva v rokoch: 2014, 2011, 2009, 1989, 1968, 1967 a 1952
A odkiaľ čerpáme inšpiráciu?
Niekomu je možno známa oblasť Hornej Nitry viac, niekomu menej. V známom banskom regióne došlo k masívnemu presídleniu obyvateľstva. Sám som bol 8 rokov obyvateľom obce Koš a prišiel o miesto, ktoré som nazýval domovom, miesto kde som vyrastal. Okrem mňa bolo vysídlených približne 2300–2500 ľudí. Moja rodina bola jednou z posledných, keď už zo zeme baníci ťažili len uhlie tretej triedy, ktoré sa podľa pamätníkov „lialo zo stien.“ Náš fiktívny príbeh čerpá z mojich vlastných pocitov a z reálneho prostredia. Postava Vlada v sebe nesie históriu a boj stoviek až tisícok ľudí, ktorí nemohli rôznym štátnym zriadeniam z rôznych dôvodov povedať nie.
Zdroj: TASR a Vanda Mesiariková
Mojim cieľom je spracovať to, čo som na vlastnej koži zažil, očami inej postavy. Postavy, ktorá stráca domov – stelesnenie spoločnej existencie seba a jeho manželky pre takzvané „vyššie dobro“. Divák by si mal odniesť zamyslenie sa nad vyššie popísanými témami a zároveň katarziu v podobe prekvapivej pointy, ktorá prichádza, ako inak, náhodou. Čo iné od života očakávať?
