Som Zuzana Škarbová, ťažko zdravotne postihnutá osoba z Banskej Bystrice. Pred niekoľkými rokmi som cestovala napriek viacerým obmedzeniam ako dobrovoľníčka pomáhať zdravotne postihnutým ľuďom do Plzne. Moje úprimné zážitky a z toho plynúce rady možu byť zaujímavé a nápomocné pre každého kto je ochotný pomáhať slabším a znevýhodneným ľuďom. Napísala som o tom knihu a pretože jej vydanie vysoko prekračuje môj invalidný dôchodok prosím o finančnú výpomoc v rámci vašich možností. Kampaň na jej vydanie si organizujem sama. O knihu môže požiadať každý záujemca na adrese Komunitného centra na Tatranskej ulici v Banskej Bystrici kde ja pôsobím v literárnom krúžku.
Ukážka z mojej knihy cesta do neznáma
— Kapitola 4 —
Prvé dojmy
Hojdajúci vlak ma čoskoro celkom uspal. Spánok mi pomohol preniesť
sa cez pocity smútku a skľúčenosti. Zobudila som sa iba raz. Bolo
to vo chvíli, keď na naše dvere zaklopal sprievodca. V Prahe vlaky prepájali,
a tak dievčatá museli preložiť moju trojkolku do iného vagóna.
Janka mrzuto poznamenala: „S tým tvojím bicyklom máme len starosti.
Ak sa ho nepodarí naložiť, vrátiš sa po svoje červené Ferari do Prahy.“
Našťastie však všetko dobre dopadlo a spánok mi opäť pomohol zabudnúť
aj na túto malú nepríjemnosť.
Keď som sa skoro ráno zobudila, chvíľu trvalo, kým sa mi podarilo
zorientovať sa v čase i priestore. Obe dievčatá ešte sladko spali. Aby
sme nezmeškali príchod vlaku do Plzne, Zuzana sa ešte večer ponúkla,
že na svojom mobilnom telefóne nastaví budík. Mňa spoľahlivo zobudil
môj vlastný vnútorný budík, a tak som sa vybrala hľadať toaletu
niekde na opačný koniec vagóna.
V tejto kapitole opisujem moje prvé zážitky z cesty do Plzne kam som sa vydala ako jedna zo zdravotne znevýhodnených dobrovoľníčok v lete roku 2006. A čím je kniha zaujímavá? No je to pohľad zdravotne znevýhodnenej dobrovoľníčky, ktorá aj napriek prekážkam dokázala všetkým naokolo, že „Keď sa chce všetko sa dá“.
