Je to najťažšia cesta nášho života. Ani v najhorších snoch by nám nenapadlo, že si týmto všetkým raz budeme musieť prejsť.
V decembri 2023 môj manžel – otec našich dvoch detí, Jakubka a Šimonka – prekonal mozgovú príhodu. Vďaka rýchlej pomoci sa, našťastie, zaobišla bez vážnych následkov. Nasledovali však dlhé dva roky plné vyšetrení, kontrol a strachu, ktoré sme ako rodina zvládli.
Netušili sme však, že to najhoršie ešte len príde.
V auguste tohto roka sa začal náš ďalší boj. Spočiatku to vyzeralo ako bežný zákrok – odobratie vody z kolena. Tekutina však bola zvláštna, bolesti obrovské, koleno opuchnuté, objavil sa hnis a vysoké horúčky. Antibiotiká nezaberali a manžel skončil v nemocnici, kde mu koleno museli na operačnej sále vyčistiť až „do kostí“.
Zdalo sa, že sa stav zlepšuje, no po návrate domov schudol za pár dní 8 kilogramov a jeho telo bolo akoby úplne iné. Cítila som, že niečo nie je v poriadku. Celú noc som nespala, s hlavou plnou otázok.
Na druhý deň sme išli k obvodnej lekárke, ktorá mu odobrala krv. Krátko po pol druhej mi zazvonil telefón. Volal pán primár z hematológie. Jeho slová mi navždy zostanú v pamäti:
„Je mi to ľúto, ale váš manžel sa musí v pondelok dostaviť do Národného onkologického ústavu v Bratislave. Má akútnu leukémiu.“
Nasledoval najdlhší a najťažší víkend nášho života. Stále sme dúfali, že ide o omyl. Nebol.
Po prijatí do nemocnice mu okamžite odobrali vzorku kostnej drene a už po dvoch dňoch začala chemoterapia. Diagnóza znela: akútna lymfoblastová leukémia. V nemocnici strávil viac ako mesiac. Dnes je v udržiavacej liečbe – týždeň je hospitalizovaný na chemoterapii, týždeň doma a každé dva dni absolvuje kontroly na hematológii. Najbližšie ho čaká transplantácia kostnej drene.
Nikdy by nás nenapadlo, že budeme patriť k rodinám, ktoré musia požiadať o finančnú pomoc. No v tejto situácii by nám vaša pomoc veľmi uľahčila cestu, ktorú máme ešte pred sebou.
Ďakujeme z celého srdca.
