Prispejte k vydaniu knihy AtlasAnka a vtáčie dobrodružstvo

Milí priatelia, rodičia, učitelia, čitatelia a všetci, ktorým záleží na detskom svete plnom fantázie, dobra a tvorivosti. 

Obraciam sa na vás s prosbou o podporu vydania pripravovanej detskej knihy o vtákoch. Kniha AtlasAnka a vtáčie dobrodružstvo je pokračovaním úspešnej a ocenenej knihy AtlasAnka.

Aby prvá kniha o Anke a jej dobrodružstvách s Atlasmi nebola už príliš tučná, tak príbeh o vtákoch dostal svoju vlastnú knižnú podobu.

Rozrástol sa o zimu a vznikol z túžby priblížiť deťom nielen život vtáčikov v Mestečku ale aj hodnoty ako priateľstvo, odvaha, empatia, rešpekt k iným.

Detská kniha o vtákoch vznikla práve z takého zážitku. Z chvíľ strávených s deťmi pri pozorovaní vtákov na dvore v meste. Aj v rušnom prostredí totiž žije množstvo operencov – vrabce, sýkorky, drozdy či belorítky – ktorí si zaslúžia našu pozornosť. Keď ich deti začnú vnímať, prirodzene v nich rastie zvedavosť. Dozvedia sa o rôznych druhoch vtákov, ich spôsoboch života, správaní. Takéto knihy im umožňujú získať prvotné vedomosti, ktoré im otvoria dvere do ďalších prírodovedných tém.

Vtáky sú fascinujúce a rôznorodé tvory, ktoré môžeme pozorovať v našom každodennom živote. Čítanie knihy o vtákoch pomôže deťom zlepšiť ich pozorovacie schopnosti a zmysel pre detaily, keď sa začnú zaujímať o to, ako vtáci vyzerajú, správajú sa a čo robia v rôznych ročných obdobiach.

 Neprezradím Vám úplne všetko, ale opýtam sa Vás:

„Chceli ste niekedy lietať?“

Vzniesť sa ponad strechy miest, vidieť svet zhora, cítiť vietor vo vlasoch a slobodu v srdci? Cítite, ako vietor hladí vaše perie, keď vzlietate z povrchu zeme. Všetko pod vami sa zmenšuje a vy sa vznášate, voľní a nespútaní, obklopení oblohou.

Deti o tom snívajú často. A niekedy stačí kniha – aby ich myšlienky vzlietli.

Možno aj vaše dieťa sa zadívalo na nebo a snívalo, že je vtákom. Vrabcom, čo poskakuje po dlažbe, drozdom, čo sa mihne pomedzi domy, alebo sovou, ktorá všetko ticho pozoruje. Práve tieto predstavy sa stali inšpiráciou pre detskú knihu, ktorú chcem vydať – o vtákoch, o lietaní, o priateľstve.

Kniha je určená deťom vo veku od 5 do 12 rokov a obsahuje originálny príbeh, ilustrácie vytvorené s láskou, a jemný humor, ktorý pobaví aj rodičov.

_{Ak sa rozhodnete prispieť, nepodporujete len jednu detskú knihu, ale aj snahu šíriť povedomie o prírode, empatii a láske ku všetkému živému.}

A taktiež aj myšlienku, že kvalitná literatúra pre deti má svoje miesto v dnešnom svete. Verím, že takáto kniha dokáže deti nielen pobaviť, ale prináša vieru v zázraky. Každý príspevok – malý či väčší – pomôže dostať knihu do rúk deťom, ktoré sa vďaka nej možno zamilujú nielen do čítania ale stanú sa malými pozorovateľmi najbližšieho sveta okolo.

Kampaň začínam symbolicky 23. júla na Deň stromu, pretože príbeh malej Anky sa odohráva v Mestečku a PánOrech, pekne takto sa to píše aj číta, je stredobodom záhrady.

Ako poďakovanie pre vás pripravujem milé, malé i väčšie ale aj originálne odmeny.

Odmeny budú pribúdať, tak nás sledujte. Odmeny budú v iných ako knižných podobách, aby som Vám v lete roku 2025 priniesla milý, priateľský, či huňatý pozdrav.

Ďakujem vám za vašu dôveru, podporu a za to, že veríte v silu príbehov, ktoré menia detský pohľad na svet.

Volám sa Miriam Petráňová. Som dcéra, mama, žena, občasná záhradkárka, zbieram detské knihy, kamene v tvare srdca, učím v škole, starám sa o mačky, ktoré by inak dedinčania boli utopili a hlavu aj skicáre mám plné rozpísaných príbehov. 

Jednoduchšie to bude asi takto, že po absolvovaní réžie na VŠMU a fotografie na VŠVU pracujem a sedím na mnohých stoličkách. Musím však napísať, že svoj život pracujúcej osoby som začínala ako kníhkupkyňa v žilinskom kníhkupectve ÓM a potom ako novinárka v týždenníku Cieľ. Som fotografka, editorka fotografických projektov ale predovšetkým tvorím ako režisérka dokumentárnych filmov pre televízie a nakrútila som desiatky autorských dokumentárnych filmov v rôznych cykloch o stave spoločnosti : Ako to vidím, Spektrum vedy, Súrodenci, GEN.sk, Família, Fetiše socializmu, OSTROVY, Fetiše Revolúcie…

Momentálne okrem mnohých rozpísaných vecí (však viete… umelci) sa mi podarilo po rokoch, od vydania dvoch básnických zbierok, vydať dve knihy pre deti. Tieto malé knihy ma robia šťastným človekom a dávajú mi zmysel života, vždy som chcela tvoriť pre deti. 

Kniha Listy mame (2021) je určená pre školopovinné deti a ich rodičov. Je o tom najdôležitejšom vzťahu v našom živote. Listy píšu deti m a t k e  Z e m i.

V druhej knihe AtlasAnka (2024) je spracovaný príbeh dievčatka Anky, ktorá miluje Atlasy a zažíva dobrodružstvo v nich, ktoré je i poučné. 

Pochválim sa, lebo kto iný ak nie ja, že som získala cenu Divného Janka (2003) za literárny prínos časopisu Dotyky. Zvíťazila o najlepšie Portfólio Mesiaca fotografie (1999) s cyklom Dom je svet a fotografie z viacerých cyklov som vystavovala na európskych výstavách.

Avšak rozhodla som sa tú energiu smerovať ku knihám a besedám s deťmi v knižniciach, v školách. Tam vidím cestu ako byť užitočným jedincom. Téma domova a hľadanie stratených koreňov, či otázky kam vlastne človek patrí, je podľa toho čo robím asi mojou celoživotnou témou.

Kniha už je napísaná, taktiež je celá celučičká – ilustrovaná – opäť mnou ako aj predchádzajúce destké knihy Listy mame i AtlasAnka.

Priznávam sa, že ja mám najradšej obrázkové knižky, tak preto je taká pestrá. Takže na to už peniaze nepotrebujem (túto položku si môžem škrtnúť).

^{Ale aby sa kniha dostala deťom do rúk, tak ako aj tieto na obrázku, potrebujem vašu pomoc.}

Vydanie knihy si vyžaduje financie predovšetkým na peknú tlač. A aj si to každá detská kniha zaslúži, aby bola krásna.

• Najdôležitejší krok je zaplatiť kvalitnú TLAČ, aby ste knihu mohli listovať. Taktiež dobrú väzbu a do istej miery spraviť knihe nezničiteľnú obálku, nech niečo vydrží. To je prvý cieľ.
• Druhý cieľ je síce menší ale podľa mňa o to dôležitejším sa stáva. Aby kniha bola taká akú si ju predstavujem v jej dokonalosti, tak nepopísateľne rada by som mala v knihe predsádku (to je podľa niektorých úplná zbytočnosť ale ja predsádky obdivujem nielen v detských knihách, ale aj dospeláckych. To je také miesto v knihe, ktoré si nikto nevšíma, ale tam sa už vlastne príbeh začína). Ale aby to bolo tak ako si predstavujem pre dokonalú knihu, tak iná kresba je na prednej časti predsádky knihy a iná na zadnej. Z toho však vyplýva – grafička to volá panské huncútstvo – fakt, že sa tlač knihy predražuje. Je to drahšie ako keby bola len tak, biela… Neodpustím si, že v prvej knihe Listy mame som nechala iba bielu predsádku a doteraz mi je pri jej otváraní smutno. Viem a ďakujem, že ma kreatívne duše chápu.

• A tretia fáza je (pričom sa udiala už dávno a bez toho by kniha taktiež nemohla vzniknúť) mať dobrú jazykovú korektúru, editorku, výstižnú grafiku a spoľahlivú grafičku na zalomenie knihy. To sú síce slová, ale za nimi sú konkrétne osoby, s ktorými spolupracujem na knihách. A aby so mnou radi robili aj naďalej, tak ich potrebujem zaplatiť. Ideálne tak ako si zaslúžia, čiastočne si to beriem na svoje plecia.