Darujme jej pomoc, ktorú potrebuje.
V marci 2024 našej úplne zdravej mame praskla aneuryzma. Po prevoze do nemocnice nastalo masívne krvácanie do mozgu s následným opuchom a lekári museli urgentne vykonať kraniektómiu.
Z aktívnej ženy plnej elánu, chuti do života a energie ostalo zrazu len telo bez duše. Ona sa však nevzdala a už vyše dvoch rokov statočne bojuje. Práve preto zakladáme túto výzvu– potrebuje intenzívne rehabilitácie, ktoré jej pomáhajú nielen fyzicky, ale aj psychicky.
Naša mama Janka je žena s veľkým Ž.
o osudného dňa milovala aktívny život, plný prechádzok, korčuľovania, práce na záhrade, výletov s priateľkami. Chodila do práce, bola skvelou babkou, mamou, susedou. Malá plány na celý život, tešila sa z vnúčika a čo nevidieť čakala na príchod vnučky. V jednu sobotu nečakane prišla veľká bolesť, kedy jej dcéra volala záchranku. Najskôr ju vzali do nemocnice v Žiline, odkiaľ ju previezli do Univerzitnej nemocnice v Martine. Správy o jej stave chodili pomaly, v malom množstve a boli pre nás veľmi bolestivé. Lekári hovorili o rozsiahlom krvácaní do mozgu, opuchu a kraniektómii. Po operácií ju previezli na ARO oddelenie do Čadce. Nevedeli sme či sa preberie, jedna pani doktorka nám vtedy povedala, že ,, momentálne je medzi nebom a zemou ".
Mama ostala ochrnutá na pravú stranu tela.
Upozorňovali nás, že bolo zasiahnuté centrum reči a teda, nebude môcť rozprávať. Pre jej zdravotný stav bolo nevyhnutné zaviesť aj tracheostómiu. Verili sme, prosili sme, aby bojovala. A ona bojovala! Po dvoch týždňoch sa prebrala. Prišli však ďalšie komplikácie, rôzne ochorenia, problémy, nemocničné baktérie, prepichnuté pľúca. Nakoľko odmietala stravu, bola jej zavedená tenká výživová sonda (PEG) priamo do žalúdka. Po dlhých 5 mesiacoch v nemocnici sme ju však konečne mohli zobrať domov, kde sme pre ňu všetko pripravili a zariadili.
V septembri 2025 podstúpila v Univerzitnej nemocnici v Martine kranioplastiku, po ktorej došlo aj k odstráneniu tracheostómie. Operácia dopadla dobre a naša mama ju zvládla. Proces hojenia aj následné zotavovanie prebehlo výborne a začali sme si všímať malé posuny v jej spôsobe komunikácie. Viac sa začala usmievať, reagovať na rôzne podnety, aktívnejšie podávala ruku na požiadanie a viac hýbala ľavou- neochrnutou časťou tela.
Prvé malé zlepšenia vďaka rehabilitácii
V máji 2026 absolvovala vďaka kolegom a firme, kde do osudného dňa pracovala 3 týždňový rehabilitačný program v Adeli centre v Piešťanoch. Pobyt jej veľmi pomohol nielen fyzicky. Je ťažké napísať, čo všetko zvládla a aký pokrok urobila za 3 týždne cvičenia, ale my to na nej vidíme každý deň.
Každé cvičenie, každá terapia a každý malý pokrok pre nás znamená nesmierne veľa. Veríme, že ak bude môcť pokračovať v rehabilitáciách, podarí sa jej postupne dosahovať ďalšie pokroky.
Preto by sme získané finančné prostriedky chceli použiť len na úhradu rehabilitácií a terapií. Sami nedokážeme všetky náklady dlhodobo pokrývať a preto sa s pokorou obraciame na vás. Každé jedno euro nám pomôže dopriať mamine potrebnú rehabilitáciu.
ĎAKUJEME
