Súčasnému organu predchádzal nástroj z roku 1880 od firmy Gebrüder Rieger z Jägerndorfu (dnešný Krnov). Mal 12 registrov na dvoch manuáloch a v pedáli. V roku 1924 bol rozšírený o ďalších šesť registrov a slúžil v kostole až do roku 1993.
Nový katedrálny organ postavila v roku 2003 Varhanářská dílna Kánský-Brachtl na podnet vtedajšieho banskobystrického diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža. Projekt vyhotovil Ing. Bohumil Plánský podľa vzorov krnovskej firmy Rieger-Kloss. Organári sa tak museli stotožniť s estetikou, ktorá im nebola vlastná, no napriek tomu sa im podarilo vytvoriť hodnotný nástroj s precíznou remeselnou, technickou a zvukovou kvalitou.
Foto: Socha kráľa Dávida
Koncepcia nástroja je z jednej strany inšpirovaná takzvaným organovým hnutím (Orgelbewegung), ktorému sú vzorom najmä severonemecké barokové nástroje. Na druhej strane organ nesie stopy organárskych tendencií začiatku 20. storočia. Je postavený ako „univerzálny nástroj“, čo znamená kombináciu prvkov viacerých historických a geografických štýlov. Má 33 znejúcich registrov rozdelených do troch manuálov a pedála, čo je oproti predchodcovi výrazný rozdiel vo veľkosti a zvuku.
Katedrálny organ pravidelne sprevádza bohoslužby, ktoré sú často prenášané rozhlasom a televíziou. Nástroj sa používa aj na koncerty ako sólový nástroj, ale aj v komorných zoskupeniach. Organoví študenti banskobystrického konzervatória majú vďaka tomuto nástroju taktiež príležitosť cvičiť na väčšom nástroji a vo väčšom priestore. Takto intenzívne využívaný organ potrebuje patričnú starostlivosť, aby mohol spoľahlivo slúžiť pri liturgii, mediálnych prenosoch, hudobných podujatiach či cvičných hodinách.
Foto: Hrací stôl