Film Pianissimo má za cieľ citlivo vypovedať o kľúčovom momente v živote každého človeka. O definitívnom opúšťaní sveta detstva, o opúšťaní domova. Klaviristka Dáša začína intenzívnejšie vnímať čaro všedných dní. Blížiac sa k momentu záväzného odlúčenia, si uvedomuje vzácnu hodnotu ľudí i miest, tvoriacich jej mikrosvet.
Prirodzene očakávaný krok smerom do veľkého sveta naráža na hlboký vzťah k domovu a stavia hrdinku pred dilemu.
Skrze životom naplnené situácie, poetizovaný pohľad na dedinu a v neposlednom rade klavírnu hudbu, chceme vyobraziť okrem pokojnej krásy života človeka na pomedzí detstva a dospelosti i samotnú dedinu ako prostredie nehodné zatrpknutosti.
"Keďže chceme hovoriť o dospievaní v zmysle opustenia svojho mikrosveta, zhodnotila som, že celý film by sa mal odohrať iba v rámci jednej dediny. Tá je totiž sama o sebe uzavretým celkom a pomáha tak konkretizovať domov v širšom slova zmysle. Zároveň je pre mňa dôležitý i samotný obraz tohto prostredia, nakoľko je v súčasnosti hojne spájané so zaostalosťou či archaickým spôsobom života. Alkoholizmus, chudoba, ohováranie a príklon k extrémistickým názorom stali sa už akýmsi nutným klišé. Ja sa však chcem týmto predsudkom vyhýbať a dopriať dedine pohľad z inej strany. Je obrazom radosti zo života a sveta. Podporuje bohatosť medziľudských vzťahov a prehlbuje spätosť s prírodou. Pre Dášu je radosť z pokojného dedinského života čímsi, čoho sa neľahko vzdáva.
Má špecifické miesto v jej svete. Rovnako tak aj každá z postáv, ktoré určitým spôsobom zrkadlia samotnú hrdinku a jej obavy. Neexistuje však konkrétny antagonista. Postavy prinášajú vlastný pohľad na situáciu a svojsky umocňujú dilemu bez toho, aby vytvárali príliš ťaživé momenty." - režisérka Rebeka Sabolová
