Pomôžme Štefanovi - seniorovi žijúcemu v aute

Vladimír Jurek – redaktor TV JOJ, ktorému nie je ľahostajný osud človeka, ktorého čakajú možno posledné roky života. 

ŠTEFAN GENSKÝ – senior vo veku 66 rokov, ktorý pre rôzne okolnosti osudu skončil bez strechy nad hlavou.

Štyri roky v aute, Vianoce na sedadle. A nádej v karavane.

Pán Štefan žije už štyri roky tam, kde iní len natankujú a idú ďalej. Na čerpacej stanici. Jeho domovom je auto. Miesto, kde sa spí, je, rozmýšľa aj prežíva sviatky.

Ostatné Vianoce strávil v aute. V ruke kapustnica, vďaka dobrým ľuďom, no bez štedrovečerného stola, bez tepla domova. Len sedadlo, ticho a noc.

Tento rok sa však stalo niečo výnimočné. Štedrý deň sme s pánom Štefanom strávili už v karavane. Daroval mu ho anonymný človek, ktorý sa rozhodol pomôcť bez potlesku a bez mena. Po prvýkrát po rokoch si mohol sadnúť za malý stolík. Mať aspoň kúsok priestoru, ktorý nepatrí len autu.

Pripravil si aj rybu. Mrazenú obaľovanú. Ale na kapote auta. Aj takto vyzerajú Vianoce, keď človek nemá vlastmý domov, no má aspoň nádej.

Na kúpu jazdeného obytného prívesu so sociálnym zariadením. 

Jeho sen je skromný. Nechce luxus. Túži po jazdenom karavane, ktorý by mal rozlohu malej izby a základné sociálne zariadenie. Miesto, kde by mohol dôstojne fungovať, umyť sa, zavrieť dvere a povedať si: tu som doma.

Tento darovaný karavan mu vyriešil jednu časť cesty. Daroval mu strechu – nie však cieľ. Do práce ho posielajú od neho mladší. On má 66 rokov a ako vraví po prekonanej mozgovej príhode má problémy so zrakom. K vlastnému bytu sa už zrejme nikdy nedostane, ale pomôcť mu k jazdenému karavanu za pár tisíc, by sme mu mohli pomôcť sa dostať.

Príbeh pána Štefana nie je o chudobe. Je o prežití. Ale o tom, že niekedy stačí jeden anonymný dar, aby sa človeku vrátila dôstojnosť.

Karavan, ktorý dostal darom, už teraz vie ako využiť. Ľudí s podobným osudom je viac.