Pozdravujem všetkých, ktorí si prečítajú môj príbeh. Moje meno je Tatiana a chcem sa s vami podeliť o svoj príbeh, príbeh o Ukrajine a o našich vojakoch, ktorí každý deň riskujú svoje životy pri obrane našej krajiny.
Moje rodné mesto Odesa, podobne ako mnohé iné mestá na Ukrajine, sa stalo terčom útoku nepriateľa. Nikdy som si nemyslela, že by vojna mohla prísť do nášho domova, ale stalo sa to. Každý deň žijeme v neustálom strachu a obavách o naše životy a životy našich blízkych.
Môj manžel je jedným z tých, ktorí sa rozhodli postaviť nepriateľom a brániť svoju rodinu a našu krajinu. Teraz slúži v brigáde, ktorá obsluhuje bezpilotné lietadlá. Ja nemôžem zostať mimo. Mojou úlohou je pomôcť jemu a jeho kamarátom prežiť a vrátiť sa domov k svojim rodinám.
Už dlho sa venujeme pomoci armáde. Od začiatku vojny zbierame a triedime lieky, pomáhame s oblečením a vecami do domácnosti pre ľudí, ktorí prišli o svoje domovy. Počas totálnych výpadkov elektriny sme brali ľudí k sebe domov, aby si mohli aspoň ohriať vodu alebo zohriať nejaké jedlo a trochu sa zohriať.
Potom sme začali pomáhať lekárom v nemocnici, kam začali prichádzať vojaci s ťažkými zraneniami. Naliehavo potrebovali špeciálne ponožky, ktoré sa dali nosiť na nohách aj na rukách, aby vojaci v nemocniciach nezmrzli. Zorganizovali sme zbierku priadze a ja som tieto ponožky uplietla, pričom som sa ich naučila pliesť od iných žien.
