Mini prišiel do nášho centra ako drobné, vychudnuté mačiatko.
Mal len niekoľko mesiacov a už stál na hranici života a smrti. Veterinárna ambulancia nás oslovila s prosbou – či by sme mu dali šancu. Diagnóza znela FIP, choroba, ktorá v minulosti znamenala istý koniec. Pôvodní majitelia uvažovali o eutanázii.
Nasledovalo 84 dní intenzívnej liečby. Každý deň injekcie, kontroly, meranie teploty, modlitby, aby jeho telo zabojovalo.
Mini to zvládol. FIP porazil. Bol to malý zázrak a všetci sme verili, že má konečne šancu na obyčajný, spokojný život.
O niekoľko mesiacov neskôr sme si všimli zvláštne zmeny na jeho uškách. Najskôr malé chrastičky, ktoré nehojili, potom rany, ktoré začali rásť. Vyšetrenia, biopsie, histológia… a napokon diagnóza, ktorú nechce počuť nikto, kto zachraňuje zvieratá: progresívna histiocytóza – mimoriadne vzácna, agresívna forma rakoviny kože.
Chirurgický zákrok neprichádzal do úvahy, rovnako ani rádioterapia.
Zostala len veda – genetické testovanie nádoru v USA, ktoré nám mohlo napovedať, či existuje liečba, ktorá by mohla fungovať.
Testy ukázali, že Mini by mohol reagovať na liek Imatinib – liek, ktorý sa používa u ľudí s určitým typom nádorov. Nebolo to jednoduché. Museli sme ho zohnať, nastaviť dávkovanie, konzultovať so špecialistami. Liečba bola finančne náročná, ale nevzdali sme sa.









