Boh sa pozerá
Moje básne vznikali roky.
V tichu.
Na papierikoch. V zápisníkoch. V zásuvkách.
Nikdy nemali byť knihou.
A predsa dnes držím v rukách rukopis s názvom
„Boh sa pozerá“.
Je to moja prvá kniha.
200 kusov. Limitovaná séria.
Paula Šilhárová
Pochádzam zo Spiša. Polovicu svojho
života však už bývam v Hlohovci
s manželom a dvoma dcérami.
Celý život (sa) učím. S knihami
sa kamarátim odjakživa. Poézia
ma očarila počas strednej školy.
Odvtedy mi stále chodí po rozume.
Je to osobná poézia
– smutná aj veselá, reálna aj imaginárna a tie hranice nie sú okom viditeľné, ale srdcom „cítiteľné“ verím, že áno. Túto otvorenosť bude reflektovať aj otvorená väzba knihy.
Už to nebudú len papieriky a zápisky kdekade u nás doma z ktorých som mnohé už ani neobjavila, ale reálna kniha. Cesta textov sa začala ponukou Hlohovského žurnálu publikovať u nich pár básní. Maximalista vo mne sa okamžite ozval, keď už tak daj dokopy všetko, čo sa dá a nech si vyberú. A tak som hľadala, vracala sa v čase a písala. Len tie moje verše boli pobúrené, tak dlho boli písané rukou a ja ich chcem tlačiť? Čo je toto za nápad? Aj sa chvíľu so mnou nebavili, potom šomrali, viedli sme spolu veľa tichých dialógov, kým sme si to celé objasnili. Aj tak si presadili, aby ostali trošku aj „rozlietané“, nie celkom „učesané“ a „upratané“. Veď to tam hneď aj uvidíte. Ilustrácie tiež nechceli hocijaké – chceli niekoho, kto im porozumie. Dlho som dumala. A tak sa v knihe zjavila Radka.
Jej odpoveď na moje verše je aj na zadnej strane obálky. Ihneď to celé citlivo navnímala. A potom tie moje verše vyšila, tak ako ženy kedysi vyšívali „svoj svet“. Pridali sme červenú niť, ktorá sa vinie knihou – stratí sa a objaví, zatočí sa, zamotá sa, vyrovná sa, zavlní sa… ako život.
Pre koho je táto kniha?
Pre tých, ktorí sa radi zastavia.
Pre tých, ktorí cítia medzi riadkami.
Pre tých, ktorí sa chcú zamyslieť.
Ak cítite, že chcete byť súčasťou tejto cesty,
budem vám úprimne vďačná.
Pozývam vás do svojej krajiny.
