Kampaň organizuje Julka, jej najbližšia rodina a verní priatelia, ktorí celý život zasväcujú tomu, aby sa Julka mala, aj napriek ťažkému osudu a pridruženým diagnózam aspoň o kúsok lepšie.
Júliina liečba je však finančne veľmi náročná a nie je v našich silách pokryť všetky náklady. Veríme, že spoločnými silami dokážeme Julke vrátiť kúsok dychu a predĺžiť jej život.
Môj príbeh
Volám sa Júlia Antalová. Mám 40 rokov. Pri pohľade na fotografie je každému zrejmé, že mám skoliózu. Avšak nie obyčajnú, ale s pripútanou miechou. No nikto by nepovedal, že mám aj nevyliečiteľnú chorobu pľúc, ktorá mi berie dych.
Mala som 14 rokov, keď mi v roku 1997 v Martinskej Fakultnej nemocnici diagnostikovali thorakalnu skoliózu s Cobbovým uhlom 26 stupňov. Vtedy začalo moje každodenné trápenie ( rehabilitácie, kúpeľné liečby a v neposlednom rade som bola odkázaná na korzet, ktorý som musela nosiť 24hodín/denne )
Napriek všetkej snahe lekárov sa žiaľ môj stav zhoršoval a tak som bola odkázaná na pomoc lekárov v Ružinovskej nemocnici v Bratislave, kde mi v roku 1999 bol nameraný uhol 38 stupňov, kedy mi bola doporučená operácia s obrovským rizikom, že ostanem na invalidnom vozíku. Mala som vtedy 16 rokov a maminu tiež na invalidnom vozíku. Operáciu som odmietla z titulu: „Radšej budem mať krivý chrbát a budem plnohodnotne pracovať, ako ho mať rovný a byť ako mamina.“ Žiaľ vtedy bola medicína na inej úrovni a nikto mi nevysvetlil aký to bude mať dopad na moje orgány.
Ďalší zlom v mojom živote nastal v roku 2005. Mala som 21 rokov, kedy mi bol diagnostikovaný nádor z thymu medzi pľúcnymi lalokmi, ktorý mi následne za 5 minút 12 operačne odstránili v Roosveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Vzhľadom k tomu, že mi ostávalo 1% na prežitie, nádor bol zázrakom ohraničený a nezhubný, avšak priebeh zákroku bol komplikovaný myastenickými reakciami. Po odstránení nádoru sa zrodil ďalší boj. Pľúca chronicky ochoreli. Narušila sa ich obštrukcia a dolné dýchacie cesty sa úplne zúžili. Vznikla síce nevyliečiteľná choroba CHOCHP GOLD C, no pokiaľ spolupracujete s odborníkmi, tak hoci aj s „obmedzeniami“, dá sa s ňou stále žiť. Od tej doby som si vedomá toho, že sa ráno nemusím zobudiť, no budík si napriek tomu vždy nastavím a po zobudení som vďačná za každý jeden nádych, ktorý v mojom prípade nie je samozrejmosťou.
Od operácie zázrakom ubehlo krásnych 20 optimistických rokov, za ktoré som nesmierne vďačná v prvom rade sebe, že som sa nikdy nevzdávala a mojim blízkym, ktorí ma neustále podporovali a prežívali so mnou každé jedno trápenie, ktoré sa mi do dnešného dňa podľa psychológov darí neskutočne maskovať.
Za 20 rokov sa toho veľa zmenilo. Choroba pľúc sa zvrtla do ťažkého štádia s protrahovanou exacerbáciou a stav skoliózy sa zhoršil na takmer 90 stupňov. V roku 2021 mi dokonca ochabla noha, tak som začala tvrdo cvičiť SM SYSTÉM, ktorý mi síce veľmi pomohol a uvoľnil spinálny kanál, no cviky mi žiaľ nevedia uvoľniť priestor pre choré pľúca, aby sa mi aspoň o 20% lepšie dýchalo.
Opäť BOJUJEM. Mám to asi dané osudom. Tentoraz ma čaká závažná operácia chrbtice, vďaka ktorej mi majú uvoľniť priestor na pľúca, aby sa zvýšila ich kapacita.
