Moja maminka sa volá Jarka a má 66 rokov. Vždy tu bola pre mňa a pre celú rodinu. Pred 2,5 rokmi sme však utrpeli obrovskú ranu – prišla o manžela a ja o tatka, ktorý sa liečil na onkológii.
Ešte sme sa ani nestihli spamätať z obrovského smútku, keď prišla ďalšia krutá rana osudu. Len rok po tatkovom odchode diagnostikovali maminke metastatický karcinóm žalúdka v IV. štádiu.
Prechádzala si veľkými bolesťami, vyše 2 mesiace jej lekári hovorili, že je v poriadku. A potom to prišlo. Gastroenterologické vyšetrenie potvrdil nádor v žalúdku. Ktorý zasahoval aj do okolitých orgánov. Prvé CT – vyšetrenie a začali pravidelné chemoterapie, ktoré absolvuje každé 2 týždne už 1,5 roka. Musela skončiť s prácou, ktorá ju bavila a dobíjala jej baterky. Prišla o príjem a na prvé mesiace aj o sebestačnosť. Stále dúfala, že po pár mesiacoch sa bude môcť vrátiť, ale už vieme, že nič nebude tak ako predtým.
Popri chemoterapii nasadila maminkina lekárka imunoterapiu, a následné CT vyšetrenia ukázali, že liečba zaberá a nádor sa podarilo stabilizovať. Ale pred 3/4 rokom poisťovňa odmietla preplácať liečbu a celkový stav maminky sa začína zhoršovať. Lekárka opakovane podáva žiadosti o schválenie liečby, žiaľ neúspešne.
