Otec mojich detí pracoval dlho v zahraničí. Je v Kanade. Nikdy nezabudol na deti, vždy pomohol, keď bola príležitosť. A teraz mu diagnostikovali nádor na mozgu. Necítil si ľavú nohu a ľavú ruku. 9. februára 2022 podstúpil operáciu na odstránenie nádoru. Nádor bol zhubný. Tím onkológov povedal, že o dva týždne budeme presne vedieť, o aký nádor ide a čo sa dá robiť ďalej.
Chcem ísť s deťmi za ním do Kanady, aby sme ho mohli podporiť. Veď je úplne sám. Nemá tam žiadnych príbuzných ani priateľov. Má len nás – mňa a moje deti. Nie sme síce oficiálne manželia, ale máme blízky vzťah, vážime si jeden druhého a hlavne máme zdravý vzťah, ako rodičia spoločných detí. Je pre mňa naozaj dôležitý. A je dôležitý aj pre mojich synov. Táto situácia nám obom ukázala, že sa navzájom potrebujeme. A ja si môžem iba predstavovať, aké je to tam pre neho ťažké!
Prvé kroky som už urobila. Požiadala som o víza. Nemocnica uviedla, že vzhľadom na túto situáciu môžu poskytnúť dokumenty na urýchlenie nášho vízového procesu. Letenky do Kanady si vyžadujú veľkú sumu peňazí. A tak isto je to aj s prenájmom bytu na pár mesiacov. Nevieme, čo nás tam čaká. Rovnako si nevieme predstaviť, ako táto situácia dopadne. Jediné, čo viem s istotou, je, že bez podpory to tak ďaleko nedotiahne!