Moje dve deti potrebujú matku, ktorá sa o ne plnohodnotne postará a dá im aspoň krajšiu chvíľu, ako tú v bolestiach. Byť tu dlhšie, krajšie, zmysluplnejšie, ako mi určuje choroba. Zastaviť progres SM, prinavrátiť mi silu a zdravie, pokiaľ sa dá.
Aby som mohla zastaviť progresiu ochorenia (zastaviť ochorenie ako také), potrebujem podstúpiť zákrok – transplantáciu vlastnými kmeňovými bunkami.
Potransplantačná rekonvalescencia bude náročná, ako finančne, tak i psychicky. Budem v izolácií, za prísnych hygienických podmienok. Na zlepšenie zdravotného stavu a jeho udržanie bez aktívnych ložísk, ako pred transplantáciou, tak i po nej sú nutné rehabilitácie, fyzioterapie, oxygenoterapie, vitamínov( bunkové soli, serrapeptéza, široká škála vitamínov B,…), zdravé a vyvážené stravovanie, bezlepkové potraviny, bezlaktózové výrobky, doplnky výživy, cvičenia, rôzne druhy masáži, terapií. Je toho mnohé čo musíme, ale i toho, čo nesmieme. Život so SM je náročný stále.
Avšak stále som rozhodnutá do toho ísť. Je to pre mňa nádej a šanca na zastavenie ochorenia, čo je viac, ako vedenie rozhovorov o pre a proti takéhoto zákroku. Pod rukami kvalifikovaných, skúsených odborníkov mi nezáleží, kde sa tak udeje, len už nech sa tak stane. Na to, aby bol lekársky zákrok úspešný je dôležitých viacero faktorov. Vek (do 40 roku človeka), dĺžka ochorenia (max. 10 rokov od vypuknutia ochorenia) a fyzická schránka človeka (aby sa celková liečba a následná rekonvalescencia dala zvládnuť). V mojom prípade to značí, že ak ju neabsolvujem tento rok, je viac než pravdepodobné, že už liečbu nebudem môcť absolvovať vôbec. Či tu na SR, kde kritéria zatiaľ nespĺňam, či kdekoľvek na svete…