Kto kampaň organizuje?
Terezka, je najmladšia z troch dcér. Má staršie sestry Aničku vo veku 17 rokov a Marienku vo veku 16 rokov. Naša Terezka má 13 rokov, je mladá a nadaná, veľmi rada kreslí portréty, rada sa učí a má veľmi dobré srdiečko či už k ľuďom alebo k zvieratám.
Život sa pre ňu náhle zmenil, keď prekonala koronavírus a odvtedy bojuje s viacerými vážnymi diagnózami. Bol to zlom nielen pre ňu, ale aj pre celú rodinu.
Momentálne ju čaká náročná a vážna operácia v Bratislave.
Terezkin boj s postcovidovým syndrómom
V marci minulého roku jej bol potvrdený antigenovým testom COVID-19. O tri dni dostala veľké bolesti hrudníka a brucha. Skončili sme na covidovej ambulancii, odkiaľ nás poslali domov aj s predpísanými liekmi. S tým, že ak by sa zdravotný stav zhoršil máme sa vrátiť naspäť. Na druhý deň sme sa vrátili na covidovú ambulanciu, lebo Terka dostala ešte ukrutnejšie bolesti brucha a na hrudi. Bola hospitalizovaná. V pondelok bola napojená 2× na kyslík. Odpájali, pripájali, odpájali a pripájali. O pár dní bola prepustená domov. Do prepúšťacej správy ani nenapísali, že bola napojená 2× na kyslík. Čo zarazilo nielen mňa, ale aj lekárov.
Po pár dňoch prepustenia z nemocnice sa naša Terka začala sťažovať, že má bolesti na hrudi a zle sa jej dýcha. Tým, že bola po Covide hneď som kontaktovala detského obvodného lekára
a boli sme poslaní na pľúcnu ambulanciu. Po konzultácií s lekárom sme boli poslaní na CT vyšetrenie bez kontrastnej látky. Medzitým sme absolvovali kardiologické vyšetrenie, kde jej zistili Sínusovú tachykardiu ( t.j. v kľudovom režime tep 159).
Prišli nám výsledky z CT vyšetrenia – tumor. V tej chvíli sme mysleli, že sa nám zrúti svet. Plno otázok, myšlienok, zúfalstvo, plač. Všetko bez odpovedí. Po konzultácii s pľúciarom sme sa rozhodli, že Terezka pôjde na liečenie do Dolného Smokovca. Kým sa vybavili všetky náležitosti ohľadom liečenia Terezka už mala silné bolesti na hrudi
ako sama vraví: ,,ako keby ma niekto pichal nožami do hrude". V škole už nevládala, ledva dýchala, enormne sa potila. Po konzultácii s kardiológom Terezka ostala na maródke a po nej sa už prakticky nevrátila do školy. Ja som už musela opustiť zamestnanie, pretože Terezka musí mať 24-hodinovú starostlivosť. Nález jej tlačí na srdce a môže sa jej kedykoľvek zastaviť. Všetko zostalo na manželovi.
V auguste nastúpila Terezka až na 2. pokus na liečenie. Na liečení jej robili každý deň nejaké vyšetrenie. Za určité úkony sme museli platiť, nakoľko zdravotná poisťovňa to neprepláca. A takisto sme museli zaplatiť za prístroj ktorý ju mal monitorovať a k tomu kúpiť nie najlacnejšie batérie. Keďže ako matka som chcela byť v blízkosti svojej dcéry ako opora tak sa nám rodina a známi na to poskladali koľko vedeli. Primár oddelenia si ma dal zavolať na konzultáciu.
Jeho slová zneli takto: ,, Zdravotný stav vašej dcéry je ťažký, vážny a špecifický postcovidový syndróm. Nedovoľte svoju dcéru operovať. Pretože iní lekári to budú chcieť a môže sa stať, že ju uvidíte poslednýkrát živú. Takáto operácia je veľmi vážna, ťažká, náročná
a dosť riziková. Nielen pre Terezku, ale aj pre lekárov. Pretože ten nález je umiestnený na pľúcach a dosť tlačí na srdce". Terezka veľmi zle znášala liečenie. Mala plno vyšetrení. Raz mi tak povedala, že sa cíti ako keby postupovala vyšetrenia za všetky deti, ktoré sú na oddelení.
Terezka je od septembra minulého roku na individuálnom štúdiu.
Po prepustení mala ďalších kopec vyšetrení, ktoré sme si už museli sami obvolávať, pobehať a prosiť ich s plačom a zo slzami, aby nás vzali čím skôr na vyšetrenie. Zažili sme doktorov, ktorí sa na nás vyvršovali, posielali nás z jedného oddelenia na druhé, dokonca nás z Košíc poslali do Bratislavy. Po telefonickom dohovore s bratislavským lekárom sme prišli na termín vyšetrenia, kde nám bolo oznámené – bezodkladna operácia, z dôvodu, že nález veľmi nebezpečné rastie a Terezka je ohrozená na živote. Lekár nám ešte oznámil, že jej budú štikať rebrá a neodvážil sa povedať prognózu, ako dlho bude trvať operácia a ako to dopadne.
