Sme rodičia malého Šimonka, chlapčeka, ktorý sa spočiatku vyvíjal ako každé iné dieťa. Prvé úsmevy, prvé slovká — všetko nasvedčovalo tomu, že je zdravý a zvedavý chlapček. No približne po roku sa všetko začalo meniť.
Šimonko prestal rozprávať, prestal jesť, nereagoval na naše hlasy, pokyny ani na náš návrat domov. Začali sme pozorovať veľké rozdiely oproti jeho rovesníkom — akoby sa nám zrazu vzďaľoval do svojho vlastného sveta. Začali záchvaty , na ktoré sme nevedeli reagovať.
Po viacerých diagnostických a odborných vyšetreniach nám lekári potvrdili:
- poruchu autistického spektra,
- narušenú komunikačnú schopnosť,
- výrazne spomalený psychomotorický vývin, momentálne na úrovni 10-mesačného bábätka,
- poruchu príjmu potravy,
- poruchu pozornosti,
- epilepsiu.
Každý deň bojujeme o to, aby napredoval — aby sa jedného dňa mohol sám najesť, porozumieť jednoduchým slovám, zlepšiť motoriku a v budúcnosti dokázal žiť čo možno najviac samostatne.
