Pomohli ste ženám v Ugande k lepšej budúcnosti

Ahojte,
keď som odchádzala z Ugandy, odnášala som si so sebou množstvo malých príbehov – o ženách, ktoré každý deň skúšajú niečo nové, učia sa, pracujú a pomaly menia svoj život. Dnes vám ich prinášam trochu usporiadanejšie, aby ste videli, čo všetko sa vďaka vašej podpore podarilo.

Takže…

Kozy:
Nadobudli kozy a majú už tri narodené kozliatka, pričom ďalšie ešte očakávajú. Prečo je to také dôležité? Koza predstavuje kapitál a v prípade náhlej potreby (choroba, výpadok príjmu) funguje ako banka aj bankomat – dokáže priniesť peniaze prakticky v ten istý deň.
Narodené kozliatka sa nejedia, ale predávajú. Hospodária dobre, aj keď som si myslela, že kozliatok bude viac – no očividne sú tam aj „emancipované“ kozy, ktoré nechcú otehotnieť ani rodiť. Napríklad kozička Rebeccy od júla ešte ani raz nebola tehotná 😊 Na druhej strane, niektoré kozy už porodili a sú druhýkrát tehotné. Zaujímavé je, že síce sme sa na tom zasmiali, ale nikto nenavrhol, že by sme z kozy Iriny-Rebeccy urobili napríklad guláš 😊

Šitie odevov:
Členovia skupiny spolu s deťmi sa venujú šitiu šiat, sukní, košieľ a kraťasov. Rebecca sa napojila na jedného krajčíra, ktorý má vlastný obchod, aby ich naučil základy šitia. S krajčírmi sme sa stretli na miestnom centrálnom trhu a poďakovali sme im.

Remeslá:
Cez zbierku som doniesla korálky – vyrábajú náramky, tašky, peňaženky, náhrdelníky, košíky a pletené výrobky, napríklad z banánovníka. Vyskúšala som si to tiež a je to veľmi náročná práca – po dvoch hodinách som potrebovala masáž ľavej ruky a prstov od Rebeccy, lebo som nimi od napätia už nevedela pohnúť Počas nášho výjazdu do mesta Mbale som zaviedla časť skupiny do suvenírového (pravdepodobne jediného) obchodu, ktorý je pomerne ťažké nájsť. Napriek tomu sme boli vytrvalé a na druhom poschodí veľkého nákupného centra sme objavili malý stánok. Ženy okamžite nadviazali kontakt s majiteľkou a dohodli sa, že ju môžu zásobovať svojimi výrobkami – zatiaľ ide o oblečenie a šperky.

Chov prasiatok:
Skupina má jednu prasnicu, ktorú sme teraz pomenovali Happy – má sa výborne, má svoj prístrešok, mláku aj výbeh a má aj svoje prasiatka. Práve teraz sa narodili dve prasiatka. Tie sa tiež predávajú a generujú príjem.

Zápasia aj s výzvami:
Hlavne – nedostatok materiálu na tvorbu (je ťažké ho nájsť v takej malej, odľahlej dedinke), marketing – komu a ako predávať tovar a ako rozširovať odbyt. Problém je aj v tom, že nikto nevlastní dopravný prostriedok – nielen auto, ale ani bicykel. Zaregistrovala som tam len jeden bicykel, ktorý sa využíva najmä na nosenie vody.

Dve ženy kvôli veku zle vidia, preto sa im nedarí šiť ani robiť košíky. Jednej z nich pomáha vnučka. Zároveň majú niektoré ženy, aj keď sú veľmi šikovné, nedostatok základných vedomostí z aritmetiky, takže nevedia šiť úplne presne a venujú sa skôr pleteniu.

Na pozemku Rebeccy a jej rodičov jej brat postavil veľký prístrešok. Na spodnom poschodí sú zvieratá, na hornom plánujú chov sliepok. Budovu je však ešte potrebné dokončiť, aby naplno slúžila aj ženskej skupine, keďže sa tam nachádzajú ich kozy a prasiatka.

Zatiaľ sme jediní podporovatelia tejto ženskej skupiny, nikto iný im pomoc neposkytuje.

Aké sú nápady do budúcna?

Rozvíjať zručnosti, učiť sa a postupne budovať vlastnú značku.

Je dôležité, aby Rebecca alebo niekto zo skupiny išli do vedľajšieho mesta a absolvovali krajčírsky kurz – len tak dokážu zlepšiť kvalitu svojich výrobkov. Kurz stojí približne 240 eur a nachádza sa pomerne ďaleko, takže je potrebné počítať aj s ubytovaním na približne 2–4 týždne. Získané zručnosti by vedela odovzdať celej skupine.

Aj malé investície tu majú veľký význam a dokážu posunúť veci dopredu. Skupinu budem naďalej pravidelne sledovať a hľadať tie najlepšie riešenia priamo v teréne – v podmienkach, kde je prístup k zdrojom naozaj veľmi obmedzený.

To, čo sa tu deje, je pomalá, ale skutočná zmena – a vďaka vám má šancu pokračovať!