V deň, ktorý mal byť obyčajnou jazdou na motorke, ale skončil ako moment, ktorý mi zmenil život. Počas jazdy po hlavnej ceste mi náhle do môjho jazdného pruhu vošlo auto z vedľajšej cesty. V tej chvíli som nemal inú možnosť ako núdzovo brzdiť, aby som zabránil zrážke. To však nestačilo. Dostal som šmyk a stratil som kontrolu nad motorkou. Snažil som sa vyhnúť najhoršiemu, ale padol som tak nešťastne, že som narazil priamo do dopravnej značky. Náraz bol veľmi silný a vedel som, že niečo nie je v poriadku. Bolesti boli neznesiteľné. Pri náraze som si zlomil stavec L1, ktorého úlomky sa mi zapichli do miechy. Okrem vážneho opuchu miechy, ktorý zapríčinil necitlivosť oboch dolných končatín som mal zlomeninu kľúčnej kosti a pneumotorax. Celé telo ma bolelo, ale najväčšia bolesť prichádzala z nevedomosti, čo bude ďalej. Netrvalo dlho a na miesto nehody dorazili záchranári. Kvôli vážnosti zranení som bol letecky prevezený do nemocnice v Banskej Bystrici, kde ma okamžite operovali. Operácia bola náročná, ale tím lekárov odviedol skvelú prácu. Počas tých dlhých hodín na operačnom stole sa bojovalo o to, aby som mohol pokračovať v živote, aj keď s veľkými zmenami.
Po hospitalizácií v Banskej Bystrici som bol ďalej hospitalizovaný v Leviciach (09. 07. 2024) a neskôr v rehabilitačnom centre v Bratislave (30. 07. 2024), kde som nanešťastie dostal vážnu infekciu močového mechúra a tak som svoje rehabilitácie musel prerušiť a bol som prevezený do nemocnice v Bratislave(02. 08. 2024). Po celý čas doteraz spomenutých hospitalizácií boli pokroky malé, takmer nulové. Po prekonaní infekcie som nastúpil do rehabilitačného centra Kováčová (14. 08. 2024), kde som začal robiť pokroky. Od nástupu na Kováčovú do dnes (28. 09. 2024) som sa naučil samostatne sedieť, viem sa sám premiestniť z vozíka a späť, dokážem sám jesť, sám sa obliecť a väčšinu základných vecí zvládam z invalidného vozíka sám prípadne s menšou pomocou.
24. 09. 2024 som dokázal, prvýkrát od nehody, za pomoci dláh a bradiel stáť a spraviť prvé kroky. Momentálne som na ceste k zotaveniu, ktorá nebude ľahká. Zranenia a dopad na môj každodenný život budú dlhodobé. Avšak vďaka rýchlemu zásahu záchranárov a profesionalite lekárov som dostal druhú šancu. Z každej jazvy a bolesti si odnášam nielen telesné spomienky, ale aj cenné poučenie o krehkosti života a o tom, ako sa všetko môže zmeniť v jedinom okamihu.