Kedysi pracovala v detskom domove ako špeciálny pedagóg. Doma sama vychovávala jedinú dcéru Jarku a často sa bavili o osudoch detí z domova. „Jarka ich ľutovala, prežívala to, vždy z nej išla silná chuť pomôcť im, najradšej by zachraňovala každého,“ začne rozprávanie Helenka. Čoskoro sedemdesiatnička, ktorá si svoj dôchodok predstavovala inak. „To celkom určite, ale tak, čo už, prežívam svoj neobvyklý život,“ poznamená.
Málokto by s ňou menil. Ona však o ľútosť nestojí, naopak, sama tvrdí, že veľa ľudí je na tom oveľa horšie. Na otázku ako sa má, automaticky odpovie „dobre“. A dodá: „Máme teplo, svetlo, byt – to je základ.“ Apropó byt… Garzónka na ôsmom poschodí. Dovedna 32 m2. Pre sólovú seniorku možno aj stačí, lenže príbeh nie je len o Helenke. Helenka má v starostlivosti 18-ročnú vnučku Dianku a 6-ročného vnuka Tobiasa. „Chlapec má diagnostikovaný autizmus.“
Ako sama tvrdí, už tretí rok funguje ako v inej dimenzii. V maličkej garzónke s ňou totiž okrem vnúčat žije aj jediná dcéra Jarka. Má 35 a čoskoro budú tri roky, čo je v bdelej kóme… „A ja stále verím, že sa to zmení, keď na ňu pozerám, mám pocit, akoby sa už-už chcela prebrať. Že chýba len máličko a prebudí sa naplno. Nie, nezmierila som sa s dcériným stavom, nad vodou ma drží nádej. Nevzdávam sa.“
Jarka nemala šťastie na partnerov – otcov svojich detí. Helenka tvrdí, že Jarka akoby svojich chlapov viac ľutovala než ľúbila. Každý mal ťažší osud a ona im chcela pomôcť. „Lenže ani jeden nebol oporou pre ňu. Ale tak, aká matka, taká Katka, čo vám budem hovoriť,“ spresňuje Helenka zdôrazňujúc, že ona na tom bola podobne.
Zlomovým bodom bol október 2021. Jarka v šiestom mesiaci porodila mŕtve dieťa. Niesla to veľmi ťažko, mesiac na to dostala prvý kovid, v januári 2022 prišiel kovid č. 2, ale už s veľmi ťažkým priebehom. Dlho mala vysoké teploty a neustále zvracala. A potom prišiel 12. február 2022. Celé to Helenke príde zvláštne: „Jarka mi telefonovala, že sa o tretej prebudila celá spotená, dala si sprchu a že už je dobre, je negatívna a príde si po deti, ktoré boli u mňa. No a o dve hodiny ju brala sanitka a prvé slová boli, že to neprežije. Nechápala som ničomu.“
Otec malého Tobiasa zavolal Helenke, že našiel Jarku na zemi celú modrú. Záchranári mali podozrenie na infarkt. „Išla som sa za ňou rozlúčiť do nemocnice, kde mi oznámili, že stav sa jej zlepšil, infarkt sa vylúčil, Jarke zabehol čaj. Radosť ale trvala krátko.“
