Pomohli ste Saške k väčšej nezávislosti

Moje meno je Alexandra, ale ľudia mi bežne hovoria Saška a hoci mi ľudia väčšinou hádajú pätnásť rokov, v skutočnosti mám tridsať.

Narodila som sa s genetickým ochorením kostí, ktoré má zložitý názov osteogenesis imperfecta aj pre to som sa krátko po narodení ocitla „v systéme“ a nie vo vlastnej rodine. Systém usúdil, že rodičia mi nevedia vytvoriť podmienky na čo najlepší vývoj, a tak od útleho detstva poznám len najrôznejšie zariadenia. Hovorí sa tomu nariadená ústavná výchova, čo je opatrenie, ktoré v zákonom stanovených prípadoch má dieťaťu zabezpečiť špeciálnu starostlivosť, akú nemôže získať v rodinnom prostredí. 

Moja cesta „systémom“ je naozaj pestrá. Narodila som sa v Nových Zámkoch, už krátko na to ma premiestnili do ústavu v Komárne a sledovali, ako sa vyvíjam. Nasledovala Skalica, kde som tiež bola pár rokov.

Prvý stupeň základnej školy som absolvovala na Mokrohájskej ulici v Bratislave, druhý stupeň základnej školy a štúdium na strednej škole som absolvovala v Podunajských Biskupiciach. Po dokončení štúdia som pár rokov bývala aj v podporovanom bývaní v Mani, okres Nové Zámky.

V súčasnosti opäť žijem na Mokrohájskej ulici v Bratislave v zariadení. Jednoducho, putujem po zariadeniach podľa veku a podľa toho, aké aktuálne platí nariadenie.

Mám úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou, s kvalifikáciou technicko-administratívny pracovník so strojárskym zameraním a technicko-ekonomický pracovník, no doposiaľ sa mi nepodarilo nájsť si prácu. Ale robím na tom! Chápem, že s mojimi zdravotnými obmedzeniami to nie je jednoduché, ale nevzdávam sa.

Napokon, rada by som sa konečne osamostatnila, a tak hľadám aj možnosti bývania pre zdravotne znevýhodnených ľudí, napr. aj na základe Žiadosti podanej na Magistráte. Snažím sa tiež aspoň trochu prispieť k objasneniu vzniku ochorenia lámavosti kostí osobnou účasťou na genetických vyšetreniach. Lekári stále hľadajú odpoveď na otázku, ktorý gén sa porušil a ako tomu v budúcnosti predchádzať.

V tomto období si dopĺňam vzdelanie na rekvalifikačnom online kurze podporovanom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Po jeho skončení na jeseň 2025 budem mať väčšiu šancu oslovovať potenciálnych zamestnávateľov, napríklad ako mzdárka. Rada by som sa v rámci svojich možností chcela aj viac hýbať, cestovať, či venovať sa športu alebo mojej obľúbenej aktivite – venčeniu psíkov z útulkov. Chcem získať prácu a dochádzať do nej, chcem byť viac so svojimi priateľmi.

To všetko by bolo ľahšie, ak by som mohla používať prídavné elektrické zariadenie k vozíku, pretože moje fyzické sily mi už často nestačia.

Prídavný pohon mi pomôže prekonávať prekážky v teréne, ľahšie nastupovať do autobusu alebo električky, ísť bezpečne do kopca či z kopca.

CIEĽOVÁ SUMA na zakúpenie kvalitnejšieho certifikovaného a spoľahlivého elektrického pohonu k vozíku je 4 000€. 

Mnohí sa ma pýtajú, či by pre mňa nebol pohodlnejší elektrický vozík, ja však ten okamih chcem oddialiť čo najviac. Kým môžem používať mechanický vozík, som nútená sa aktívne hýbať, čo prospieva aj mojim svalom a kostiam. Elektrický vozík by znamenal, že môj stav sa komplikuje a bežný terén už na mechanickom vozíku nezvládnem. Ja však nechcem byť odkázaná len na stroj.

Získané financie chcem použiť na nákup prídavného elektrického pohonu k mechanickému vozíku a mať tak väčšiu nezávislosť a slobodu v pohybe. Verím, že aj vďaka tejto pomôcke sa zvýšia moje šance nájsť si prácu a budem môcť sama pomáhať ďalším ľuďom s rovnakým osudom ako ja. V prípade väčšej sumy budem môcť doplatiť nový invalidný vozík, nakoľko UPSVaR mi nepreplatí plnú sumu. V prípade menšej sumy budem hľadať ďalšie možnosti dofinancovania predného pohonu na vozík.

Budem Vám vďačná za každú pomoc a verím, že aj vďaka Vám vyzbieram požadovanú sumu.