Yoni (Yonatan) je bystrý chlapec, teraz čerstvý prvák v modelovej škole Rozmanity. Narodil sa extrémne predčasne a v hneď nemocnici mu bola diagnostikovaná detská mozgová obrna – kvadruparéza, teda postihnutie všetkých štyroch končatín a syndróm nehybnosti. Vďaka mnohým rehabilitáciám vie s oporou nakročiť. Zvyčajne sa pohybuje na vozíku, alebo kočíku.
Yoni chodil do škôlky pri Spojenej škole pre deti so znevýhodnením a vyjadril túžbu, že chce chodiť do “dobrej školy”. Mama dostala bojovú úlohu: “Naozaj to bolo dosť zložité, chodila som sa pýtať po rôznych školách, aj do spádovej. Všade ale boli prekážky a opakovane som si vypočula: “To si ako predstavujete? Máme schody, toto sa nedá, tamto žiaľ nevieme zabezpečiť…”
Prišiel zúfalý pocit, že pre takéto dieťa nie je miesto v našej spoločnosti.
Yoni však mal šťastie. V tomto roku bol prijalý do modelovej školy Rozmanity. Rozmanita dokázala zabezpečiť bezbariérový priestor, WC a vďaka sponzorom i zdvižnú plošinu na schody. Cez prestávky môže Yoni s pomocou osobnej asistentky šantiť s deťmi na dvore na svojom elektrickom vozíku.
Mama: “Rozmanita je pre nás ako sen. Yoni tu má dôstojné vzdelávanie, ktoré akceptuje jeho inakosť, limity, krehkosť. Najväčším darom sú pre neho vzťahy s rovesníkmi a zo všetkého najviac rozpráva o pani učiteľke Monike a Sáre :) Až sa myká od radosti, keď sa povie škola.”
“Je často frustujúce, že spoločnosť hrubo zanedbáva starostlivosť o krehkých a znevýhodnených – deti aj dospelých. Vďaka za to, že Rozmanita aj iné organizácie pomáhajú nájsť systémové riešenia a otvárajú priestor pre inakosť a rôznorodosť, ktorá je vzájomne obohacujúca pre všetkých.” Dodáva mamina.
Aj malý Dima sa začlenil veľmi rýchlo
Dima je 3-ročný chlapček, ktorý ako batoľa musel po vypuknutí vojny na Ukrajine s mamou a sestrou prísť na Slovensko. Tu sa prvý rok a pol nenaučil po slovensky. Mal jedinú možnosť navštevovať čisto ukrajinskú škôlku, lebo ho odmietli v piatich slovenských škôlkach. Svoje dvere mu otvorila až Rozmanita. Dima najprv rozprával veľmi málo a bol hanblivý. Už po dvoch mesiacoch v modelovej škôlke Rozmanity komunikuje po slovensky a to najdôležitejšie – našiel si tu kamarátov. Vytvorili silnú trojku :) To, že každý z nich má iný materinský jazyk – ukrajinčina, slovenčina, angličtina – im v hraní vôbec neprekáža – naopak, učia sa od seba rôzne slovíčka. Spája ich spoločný záujem o vlaky a motorky.
Dima je nadaný na matematiku – napriek tomu, že má iba tri roky už suverénne počíta do 10 a pozná aj číslice. Vďaka inkluzívnemu modelu výučby v triede, v ktorom každé dieťa robí na svojej úrovni, Dima zároveň rozvíja svoje talenty, učí sa nový jazyk a začleňuje sa v novej krajine.
“Hneď od prvého dňa sa veľmi tešil a chcel ísť každý deň do škôlky. Sám sa oblečie, teší sa na kamarátov. Má veľmi rád deti,” s radosťou hovorí mama Olha. Prianie jeho mamy, aby sa naučil po slovensky a vedel sa na Slovensku plnohodnotne začleniť, sa pomaly plní.
Na L. čaká nová výzva – prechod do školy
L. je 6-ročná predškoláčka, ktorá už tretí rok navštevuje škôlku Rozmanity. Od roka a pol sa o ňu stará sama jej adoptívna mama Mirka. L. sa narodila do veľmi ťažkých podmienok generačnej chudoby a má intelektové znevýhodnenie, kvôli ktorému bola v mnohých zručnostiach ďalej za svojimi rovesníkmi. Okrem Rozmanity L. neprijala žiadna bežná škôlka, musela by chodiť do špeciálnej škôlky, v ktorej by nestretla rovesníkov bez intelektového znevýhodnenia. V Rozmanite si ale vytvorila viacero priateľstiev, svojou hravosťou a pohybovým talentom inšpiruje viacero detí. Zároveň za dva roky spravila taký pokrok, že teraz už zvláda mnohé predškolské aktivity tak isto ako jej rovesníci. A pred L. je nová výzva – prechod do školy
Aj v tom podávame v Rozmanitej pomocnú ruku. Už teraz ju tu pripravujeme na to, že nejaký čas musí vedieť obsedieť za stolíkom, že musí vedieť spolupracovať, sústrediť sa dlhší čas. Mama veľmi túto pomoc oceňuje a vraví:
“V škôlke už s ňou individuálne pracujú, má k dispozícii špeciálnu pedagogičku, za ktorú nemusím platiť navyše. Keď je niekto zdravotne ťažko postihnutý, má na Slovensku veľmi oklieštené možnosti a ja by som chcela, aby mala podobné vzdelanie ako iné deti. Aj keď tie výsledky nebudú nejaké fantastické, mám na mysli niečo, čo bude v jej možnostiach – možnosť uplatniť sa, možno si vybrať prácu, ktorú by raz chcela robiť.”
