Z domu, v ktorom sme vyrastali zostali iba spálené múry.
Kampaň organizujem ja, dcéra našej rodiny, ktorá sa počas jednej noci ocitla bez domova po ničivom požiari.
Nikdy by som si nepomyslela, že budem musieť písať tieto slová. Vyrastali sme v dome, ktorý náš otec postavil vlastnými rukami – pomaly, s láskou, z vlastných síl. Bol to dom, v ktorom sme prežili detstvo, radosti aj starosti. Bol to náš domov.
Teraz z neho zostali len spálené múry a spomienky.
Túto kampaň píšem s ťažkým srdcom, no s nádejou, že sa nájdu ľudia, ktorým nie je ľahostajný osud našej rodiny.
Neprosíme o luxus, len o šancu vrátiť sa k obyčajnému životu, mať opäť strechu nad hlavou a byť spolu ako rodina.
Požiar nám zobral všetko.
Pomáhame našej 5-člennej rodine – mame, otcovi a trom deťom.
Náš otec bol vždy silný, pracovitý človek, ktorý robil všetko preto, aby sme sa mali dobre. Pred štyrmi rokmi však počas služobnej cesty v záhraničí utrpel ťažkú mozgovú mŕtvicu.
Z ničoho nič sa náš život obrátil naruby – otec dlhé týždne bojoval o život. Lekári nám nedávali veľké nádeje, že sa ešte niekedy vráti k životu aký žil dovtedy.
Vďaka nesmiernej vôli, vytrvalosti a dlhým mesiacom rehabilitácií sa dokázal z čiastočnej imobility dostať až k tomu, že dnes zvládne pár krokov s palicou. No aj tak zostáva odkázaný na vozík a potrebuje každodennú pomoc a starostlivosť.
Mama sa o neho stará s obrovskou obetavosťou, no keďže otec bol kedysi živiteľ rodiny, jeho zdravotný stav nám spôsobil aj finančné ťažkosti. Rehabilitácie, pomôcky a výpadok príjmu nás postupne vyčerpali – no nikdy sme sa nevzdali.
A práve keď sme si mysleli, že sme si prešli najhorším, prišiel požiar, ktorý nám zobral všetko.
V piatok 7. novembra 2025 o 20:30 vypukol požiar v našom dome v Mliečne. Na miesto prišlo niekoľko hasičských jednotiek zo Šamorína, Dunajskej Stredy, Veľkej Paky, Trnavy, Bratislavy aj Hubíc.
Hasiči zasahovali celú noc a podľa ich slov minuli rekordné množstvo vody, no napriek ich obrovskému úsiliu sa náš dom nepodaril zachrániť.
Horné poschodie, ktoré bolo celé z dreva, zhorelo do tla. Dom, ktorý otec staval vlastnými rukami, zostal v ruinách.
Odborníci nám potvrdili, že je nutné ho celý zbúrať, pretože zvyšky sú životu nebezpečné.
Zachránili sme len zopár kusov oblečenia. Všetko ostatné – nábytok, elektronika, spomienky, detské veci – zhorelo.
Zostali sme bez domova, naša rodina sa musela rozdeliť a nájsť si dočasné ubytovanie u rôznych príbuzných.
