Pomôžme Andrei absolvovať rehabilitácie po transplantácii vlastných kmeňových buniek

Volám sa Andrea Cirbesová, mám 51 rokov. Žila som úplne normálny a šťastný život, až kým ma pred 10 rokmi nenavštívila nepríjemná spoločníčka – skleróza multiplex. Život sa mi zmenil od základov. Deti mali 11 a 13 rokov, rozpadla sa mi rodina, ostala som zrazu na všetko sama. Choroba ma pripútala na invalidný vozík. Napriek tomu som sa nevzdávala a začala bojovať. Teraz som na invalidnom dôchodku, pracujem na dohodu 3× do týždňa – home office.

Bola by som vďačná za akúkoľvek pomoc. Budem rada, ak si prečítate nasledujúce riadky.

Pred 10 rokmi som sa dozvedela nepríjemnú správu, a to, že moje telo navštívila zlá kamarátka, a to skleróza multiplex. V prvom momente sa mi zrútil svet, no nemohla som sa utápať v zlých myšlienkach, ale vzchopiť sa a žiť ďalej. Išlo to veľmi ťažko, choroba mi postihla dolné končatiny. Sprvu som nevedela behať a rýchlo kráčať, neskôr sa k tomu pridala nestabilita, ale nemohla som sa vzdať. Neurologičkou mi bola nasadená liečba, ktorá však vyvolala vedľajší účinok, a tak som pred 7 rokmi podstúpila operáciu zhubného nádoru prsníka. Nasledovala rádioterapia, ktorá môj organizmus oslabovala a prejavovalo sa to na nohách, ktoré postupne slabli. Pred 4 rokmi som prekonala silný zápal močových ciest s nábehom na zápal obličiek. Tento zápal moje dolné končatiny odrovnal. Začala som používať chodítko a vonku invalidný vozík. Stav som už prestala zvládať aj psychicky.

Pán Boh mi, ale predsa dal nádej – dozvedela som sa o transplantácii vlastných kmeňových buniek v Moskve, ktorá priebeh choroby zastaví a veľakrát prinesie aj bonus v podobe zlepšenia zdravotného stavu obnovou nervových vlákien, pokiaľ nie sú úplne poškodené. Ja som túto príležitosť využila, kvôli deťom som neváhala ani minútu. Lenže využila som ju hlavne vďaka ľuďom s veľkým srdcom, ktorí mi prispeli na zbierku. Mala som zriadený transparentný účet, výzvu uverejnenú na Ľudia ľuďom, príbeh bol odvysielaný aj v Televíznych novinách na Markíze.

Vďaka ľudskej dobrote a zomknutiu som v 7/2022 podstúpila transplantáciu v Moskve. Bol to veľmi náročný proces: vstupné vyšetrenia, odber kmeňových buniek cez zavedený katéter. Na kilo váhy sú potrebné 2 milióny buniek. Celý odber trval 6 hodín. Následne silná 6-dňová chemoterapia a potom návrat mojich už očistených, a teda zdravých kmeňových buniek do tela. Všetko to sa už dialo v úplnej izolácii, nakoľko moja imunita a teda hladina leukocytov klesla na 0,03, čo je prakticky nulová imunita. Začalo sledovanie ako telo zareaguje. Hladina leukocytov začala po 3 dňoch postupne rásť a celý transplantačný proces bol úspešný. Táto liečba si vyžiadala veľa mojich síl, telo zoslabnuté, nakoľko chemoterapia zničila aj dobré bunky, nielen tie zlé. Po návrate domov som však dostala po 15 dňoch covid, bola to veľká záťaž na tak slabý organizmus a spasticita sa mi do nôh vrátila. Po povinnej 3-mesačnej izolácii som začala postupne cvičiť s fyzioterapeutom, masérom – všetko v domácom prostredí, nakoľko som bola slabá a na invalidnom vozíku. V súčasnom období sú pre mňa najdôležitejšie rehabilitácie, aby spasticita povolila a mohla som robiť prvé kroky. Teraz mi pomáha syn, ktorý je mojím osobným asistentom. Absolvovala som už 4 rehabilitačné pobyty v súkromnom zariadení aj v nemocnici, snažím sa zo všetkých síl čo najviac rehabilitovať a nezahodiť šancu, ktorú mi život dal. Nakoľko tie nôžky musia byť neustále rozcvičované a pod dohľadom skúsených fyzioterapeutov, obraciam sa na Vás s prosbou o finančný príspevok na takýto rehabilitačný pobyt. Ja som už svoje finančné možnosti vyčerpala ale nevzdávam sa. Vrátila sa mi chuť do života.

Prosím, ak Vás oslovil môj príbeh, budem veľmi šťastná a vďačná za pomoc.

Všetky finančné prostriedky budú použité výlučne na rehabilitačné pobyty, nakoľko ja už musím rehabilitovať do konca života. Chodím rehabilitovať do zariadenia Centrum Svetielko, ktoré sa nachádza v Prešova a kde mi stále nastavia vhodné cvičenia na posilnenie svalstva celého tela.