Ozbrojený konflikt na Ukrajine stále pretrváva, ale vlna solidarity ustupuje.
Moje meno je Anastasiia, som z mesta Buča na Ukrajine. Zažila som veľa hrozieb tejto vojny… Stratila som veľa známych a kamarátov, ktorí sa stali obeťami takzvaného Ruského mieru. Ale od prvého dňa vojny až doteraz sa snažím robiť nad rámec svojich možností, aby som pomohla tým, ktorí najviac trpia a riskujú.
Som dobrovoľníčkou a mojou prioritou je predovšetkým zachrániť životy čo najviac ľudí. Ukrajinský národ a svet sa neskutočne spojili. Spočiatku sme s kamarátmi dovážali kamióny humanitárnej pomoci. Moji rodičia v čase okupácie Buče dovážali lieky zraneným a zásoby pre ukrajinských obrancov a civilistov, ktorí sa pre nekonečné ostreľovanie nemali možnosť evakuovať. Vtedy riskovali vlastnými životmi. Je to skutočná vojna, ktorú si nikto nevedel ani predstaviť. Ale teraz všetci, ako jeden, bránime ľudské životy cenou vlastných.
Neskôr som začala zbierať peniaze na spodnú bielizeň pre vojenskú nemocnicu na Donbase. Zranení tam nemali ani možnosť sa prezliecť. Našla som celý tím krajčírok, ktoré súhlasili, že budú zadarmo šiť potrebné veci. Bolo potrebné len vyzbierať peniaze na materiály. Od začiatku vojny sme veľmi pomohli ľuďom, ktorí boli medzi životom a smrťou.
Teraz by som chcela urobiť dobrú vec opäť a k tomu potrebujem aj vašu pomoc. Rada by som zaobstarala pre vojakov bojujúcich v okrese Bachmut v Doneckej oblasti termokameru a uľahčila im tým svoju činnosť.
