Volám sa Ivan a mám 31 rokov
Už ako štvormesačnému mi diagnostikovali detskú mozgovú obrnu s hydrocefalom. Napriek nepriaznivej prognóze som sa neskôr naučil chodiť – hoci s ťažkosťami, často som zakopával a padal.
Žiaľ, počas pandemických obmedzení, keď nebolo možné pravidelne cvičiť ani chodiť von, sa môj zdravotný stav rapídne zhoršil. Aj keď som sa snažil cvičiť doma, svaly ochabli a odvtedy sa už bez opory nedokážem pohybovať. Vyskúšal som barle aj chodítka, ale bez úspechu – neudržím rovnováhu a opakovane padám.
Od narodenia sa o mňa stará moja mama. Je mojím najväčším oporným bodom – fyzicky aj psychicky. Nemôže pracovať, pretože starostlivosť o mňa je na plný úväzok, a tak žijeme len z opatrovateľského príspevku a môjho čiastočného invalidného dôchodku. Môj otec s nami nikdy nebýval a o môj život nejaví záujem.
Nový trojkolesový bicykel by mi umožnil slobodnejší pohyb
Veľmi by mi pomohol nový trojkolesový bicykel prispôsobený mojej výške a váhe – aby bol stabilný, bezpečný a hlavne funkčný. Ten, ktorý momentálne používam, som dostal cez zdravotnú poisťovňu, ale nárok naň je len raz za život. Bicykel je už v zlom technickom stave a prestáva mi vyhovovať – nie je určený pre moju aktuálnu váhu ani výšku.
Šliapať do kopca už sám nezvládnem, vždy ma musí tlačiť mama alebo niekto, kto má práve cestu okolo. Napriek tomu je to jediný spôsob, ako sa môžem dostať von, stráviť čas na čerstvom vzduchu, rozhýbať svaly a cítiť sa aspoň trochu súčasťou spoločnosti. Väčšinu dní totiž trávim doma – pri počítači alebo pri televízii.
Nedávno mi poisťovňa schválila invalidný vozík, ktorý využívam na kratšie presuny, napríklad keď potrebujem kúpiť oblečenie či obuv. No funguje len po rovnom teréne bez prekážok. Keďže bývame na kopcovitej dedine, kde je terén dosť členitý, pohyb na vozíku je pre mňa prakticky nemožný.
