Volám sa Svitlana a som z Ukrajiny. Pre vojnu som s rodinou odišla z nášho mesta Charkova a prišla na Slovensko. V Charkove však ostali moji starí rodičia. Obaja majú už po 80-tke a vo vojnových podmienkach prežívajú, ako sa dá. Žijú sami v rodinnom dome, chovajú sliepky a nutrie. V meste veľmi často vypínajú elektrinu a starí rodičia sedia celé hodiny bez svetla a tepla. To je dôvodom, prečo zakladám túto kampaň – jej cieľom je získať peniaze na generátor pre mojich starých rodičov.
Starý otec Ivan Nikolajevič sa narodil v ťažké roky Druhej svetovej vojny na Ukrajine. Ako dieťa zaznal hlad, chlad a bombardovanie. Ale prežil, vyučil sa a založil si rodinu. Osud zavial jeho a jeho rodinu do Gruzínska, do mesta Batumi. Prežili tam skoro 20 rokov, pokiaľ sa v Gruzínsku nezačala vojna. Ivan Nikolajevič a jeho žena Tamara Vladimirovna boli nútení opustiť svoj dom, nechať všetky svoje veci a utekať pred vojnou na rodnú Ukrajinu. V Charkove začali opäť budovať svoju životnú cestu od nuly.
A teraz ich oboch znovu zastihla vojna, no už v starobe. Odísť z Charkova kategoricky odmietli. „Prežil som dve vojny, prežijem aj tretiu,“ povedal nám starý otec, keď sme odchádzali. „Ale vy musíte odísť, aby deti žili v mieri.“ Nechali sme im našu mačku a škrečkov. Postarajú sa o nich.
Snažíme sa im pomôcť, ako sa dá. Posielame im lieky a potraviny. Stará mama Tamara Vladimirovna musí neustále užívať lieky, pretože má diabetes a cievne ochorenie. Rovnako tak aj starý otec Ivan Nikolajevič, ktorý prekonal infarkt.
