Pripravovaná publikácia s názvom : Príbeh vytesaný do kameňa – mapuje posledné okamžiky bytia najbohatšieho uhorského Grófa Jána XIV. Pálffyho, verejnosti akiste známeho aj ako staviteľa dnešnej podoby čarokrásneho Zámku Bojnice.
Náš príbeh na 635 stranách formátu B5 sa začína úmrtím samotného Grófa vo Viedni, následnými obradmi a prevozom do Bojníc. A tu sa pretrháva niť obdivuhodnej prestavby, kedy zostala už len prestavba kaplnky a Rentmaistrovského krídla ( nerealizovaná ). Ale začína sa písať zaujímavý kus nepoznanej histórie…
Publikácia ktorú sme pripravili sa zameriava na obdobie dostavby kaplnky a krypty, kedy vykonávatelia testamentu po nebohom šľachticovi objednali 4 mohutné sarkofágy pre samotného Grófa a jeho príbuzných, aby boli podľa želania Grófa ich pozostatky uložené práve v Bojniciach. Aké boli okolnosti ich výroby, kde kedy a kým sa dočítate práve v tejto publikácii.
Pripravovaná publikácia je výsledkom náročného, avšak vlastného vedeckého výskumu autorov. HIstorický výskum bol doplnený aj technickými analýzami konštrukcie vnútra kamenných sarkofágov, vyvrátením viacerých mýtov a legiend k nim sa viažúcich. Pri odkrývaní histórie sme spoznali vôbec po prvý krát po 115 rokoch aj príbehy a dokonca ako prvý vôbec fotografie ľudí, ktorý za tým všetkým stáli … firmu Colli a jej majiteľov, kamenársku dielňu pána Seebera a mnohých ďalších. Samozrejme neobišli sme ani príbeh Grófových slź v kontexte dnešných poznatkov a nových analýz ani viaceré ďalšie zaujímavosti. Boli sme na miestach, kde sa kameň na sarkofágy vyťažil, spoznali ich históriu, rovnako ako aj kameň v samotnej kaplnke až po bridlicu na streche. Išlo tak o komplexný výskum hrobky, kaplnky aký ešte realizovaný nebol a ktorý priniesol zaujímavé poznatky. Publikácia má 8 recenzentov. Ale o tom už na stránkach samotnej publikácie, ktorá by nemala chýbať v žiadnej knižnici milovníka histórie, záhad, geológie a etnológie i regiónu …
…Je tomu už dlhých 115 rokov, čo naposledy tirolský montéri z firmy Colli a kamenári od Seebera osadili posledný, najťažší kus sarkofágu na svoje miesto oproti podstave; milimeter po milimetri, kilogram voči kilogramu vlastnej hmotnosti niekoľko tonového kolosu. Definitívne tak zavŕšili jednu časť významných uhorských i novodobých dejín zároveň. Nech sa už na to všetko pozrieme akokoľvek – historicky, technicky, pohľadom geológa alebo každodenného návštevníka zámku je jasné, že táto časť histórie stojí za povšimnutie aj v súčasnosti. Obzvlášť vtedy, keď v nej mnohé súčasti poznania stále absentujú a sú nahrádzané neodbornými dohadmi až výmyslami.
Možno som bol prvý bojničanom, ktorý navštívil historický lom Lienbacherbruch v rakúskom Adnete, rozhodne však prvým suburbanom, ktorý dostal na tomto mieste veľmi zaujímavé, zmysluplné a nadčasové venovanie do publikácie o Adnetskom mramore a jeho histórii. Áno, je to práve tá „ reč kameňa, ktorá nebýva hlasitá. Je potrebné ho iba ticho počúvať a on Vám sám vyrozpráva svoj, zväčša zaujímavý príbeh …“.
Aj táto publikácia s názvom „ Príbeh vytesaný do kameňa “, motivovaná venovaním, vznikla za zložitých okolností. Na jej počiatku bola obyčajná druhohorná skamenelina, ktorá ma ako návštevníka zámku upútala na podstave sarkofágu. Nie, ani ja ani kolega nie sme historici a ani táto publikácia, milý čitateľ, nemá ambície byť historickou. Sme len zanietenci srdcom aj dušou, priaznivci histórie mesta Bojnice, ktorí si po jej vzhliadnutí vypočuli nevšedný príbeh, ktorý im tento krásny soľnohradský mramor začal sám od seba rozprávať …
