Už desiaty rok som na invalidnom vozíku.
Volám sa sestra Patrícia Iveta Parasková, služobnica Nepoškvrnenej Panny Márie, a bývam v Prešove. Už desiaty rok som na invalidnom vozíku. V roku 2015 som prežila vážnu autonehodu, ktorá mi zlomila šiesty stavec a narušila miechu. Od hrudníka nadol som ochrnutá, čo znamená, že trpím kvadruplégiou.
Môj zdravotný stav je stabilizovaný. Žijem plnohodnotný život, nielen v budove kláštora. Po opakovaných pobytoch v Národnom Rehabilitačnom Centre Kováčová ma otestovali a dali odporúčanie na elektrický vozík.
Podľa neurochirurga som mala byť ležiacim pacientom. Napriek tomu som sa po päťdesiatke naučila ovládať počítač, pracovať s touchpadom a klávesnicou. Tvorím náčrty obrázkov, ktoré vymaľovávam a darujem ako pozdravy na rôzne príležitosti. Každý deň sa snažím byť vďačná za to, čo mám, a pomáhať iným, ako len môžem.
Aj vďaka Vašej podpore budem môcť prekonávať bariéry.
Moje dni sú rôzne – niekedy slabšie, inokedy lepšie. Práve tie lepšie chcem využívať na prekonávanie bariér, ktoré mi bránia žiť aktívne mimo kláštora. Rada by som sa zúčastňovala na rehoľných stretnutiach, bohoslužbách (najmä tam, kde chýba bezbariérový prístup), kresťanských konferenciách či navštevovala priateľov. Mnohé z týchto miest sú však nedostupné pre bežný elektrický vozík.
Potrebujem špeciálny elektrický vozík so schodolezom – TOPCHAIR S, ktorý mi umožní prekonať schody a iné prekážky. Tento vozík je už dostupný aj na Slovensku, jeho cena však predstavuje 21 800 €, čo výrazne presahuje možnosti príspevku z Úradu práce a mojich vlastných financií. Nie som zárobkovo činná a z invalidného dôchodku si to nemôžem dovoliť.
Prosím, pomôžte mi prekonávať bariéry, ktoré ja vlastnými nohami prekonať nemôžem.
