Kto kampaň organizuje?
Kampaň organizujem ako dcéra 58-ročného otca, ktorý bojuje s rakovinou pankreasu. Rozhodla som sa požiadať o pomoc v mene celej našej rodiny, pretože mu chceme zabezpečiť dôstojné podmienky počas liečby a zmierniť finančný tlak, ktorý so sebou choroba obnáša.
Financie budú použité výhradne na jeho liečbu, cestovanie na chemoterapie, lieky, výživu a nevyhnutné výdavky spojené z jeho zdravotným stavom počas nasledujúcich mesiacov.
Komu pomôžeme?
Nikdy by mi nenapadlo, že budem raz prosiť o pomoc pre človeka, ktorý celý život pomáhal druhým a ktorý bol pre našu rodinu istotou, oporou a symbolom zodpovednosti.
Môj otec má 58 rokov a celý život pracoval. Staral sa o finančné zabezpečenie našej rodiny a vždy robil všetko pre to, aby sme mali stabilné zázemie. Pred pätnástimi rokmi odišiel za prácou do Bratislavy, pretože v našom regióne nebolo dosť pracovných príležitostí. Väčšinu týždňa trávil mimo domova a domov prichádzal najmä na víkendy, no nikdy sa nesťažoval. Vedel, prečo to robí – aby sme sa mali lepšie.
Pred približne dvoma rokmi sa začali bolesti. Najskôr brucho – tlak pod rebrami, pichanie, kŕče, ktoré prichádzali kedykoľvek počas dňa či noci. Ocko napriek tomu neostával doma, ale poctivo pracoval. Absolvoval opakované krvné testy, gastroenterologické vyšetrenia, ultrazvuk brucha, kontroly u lekárov. Výsledky neprinášali jasnú odpoveď. Krvné hodnoty neukazovali výrazné odchýlky, ultrazvuk pankreas spoľahlivo nezobrazil a diagnóza znela zápal pankreasu – pankreatitída.
Dostal liečbu a prísnu diétu, ktorú poctivo dodržiaval. Veril lekárom, že ide o liečiteľný problém a že sa jeho stav zlepší. Počas približne jedného roka schudol 15 kilogramov, no napriek bolestiam stále chodil do práce. Nechcel zostať doma a vzdať sa. Boli však aj dni, keď skončil na urgentnom príjme, kde dostal infúzie proti bolesti a hydratáciu a následne bol poslaný domov.
Krutá diagnóza
Skutočný zlom nastal počas jeho nočnej smeny. Kolegovia si všimli, že má výrazne zožltnuté oči. V tom čase mali na pracovisku prípad žltačky, a preto ich to znepokojilo. Ockove prvé kroky smerovali na urgentný príjem. A tam sa začal reťazec vyšetrení, ktorý viedol až k CT vyšetreniu. To napokon odhalilo diagnózu, ktorú si nikto z nás nechcel ani prestaviť – nádor na pankrease.
Nasledoval zákrok so zavedením stentu na spriechodnenie žlčových ciest a potom začal boj o život. Onkologická liečba – chemoterapie, hospitalizácie, urgentné príjmy, odsávanie vody z brucha, vyšetrenia a neustále cestovanie z Rožňavy do Bratislavy a späť. Hodiny strávené na cestách, vyčerpanie, slabosť a nechutenstvo. Prvé dni po chemoterapii sú pre neho extrémne náročné.
Za posledné dva roky schudol viac ako 40 kilogramov a dnes váži menej ako 55 kíl. Je veľmi oslabený, chôdza je pre neho pomaly náročná a jedlo mu často nechutí. Napriek tomu sa nevzdáva. Ešte stále dúfa.
Prvá línia chemoterapie ochorenie nezastavila a teraz ho čaká silnejšia liečba. Veríme, že nádej zomiera posledná. Bojujeme o čas, o spoločné chvíle a o dôstojnosť.
Celý život pracoval, aby sme sa my nemuseli báť o budúcnosť. Dnes mu chceme zabezpečiť pokoj a dôstojné podmienky v období, keď jeho telo bojuje každý deň.
Neprosíme o zázrak. Prosíme o čas a dôstojnosť pre muža, ktorý sa nikdy nevzdal.
