Volám sa Marián Priecel, mám 48 rokov a som zdravotne postihnutý. Pred tromi rokmi som zachránil malého psíka, ktorého som doslova vytrhol z rúk tyrana. Bol v strašnom stave – fyzicky aj psychicky. Mal sotva kilogram, bol podvyživený, slabý a ustráchaný. Trvalo dlho, kým sa zotavil, pribral a znovu začal dôverovať ľuďom.
Psíka som pomenoval Lacky – pretože mal šťastie, že prežil. Stali sme sa nerozlučnou dvojicou. Vďaka nemu som získal zmysel pre každý nový deň – sprevádza ma, dodáva mi silu aj v čase, keď to so zdravím nemám jednoduché.
Som invalidný dôchodca po dvoch infarktoch, piatich operáciách ľavého pleca a s diagnostikovaným diabetesom a oslabenou imunitou. Poberám plný invalidný dôchodok vo výške 410 € mesačne, čo ledva pokryje moje základné potreby.
4. novembra 2025 som cestoval do Nemecka a tam mi bol Lacky zadržaný, pretože nemal čip, očkovanie ani cestovný pas. Tieto úkony sa v minulosti nedali vykonať kvôli jeho zlému zdravotnému stavu po záchrane.
Nemecké úrady mi vyrátali pokutu a poplatky vo výške 925 €, do ktorej sú započítané:
- náklady na pobyt psíka v karanténe,
- stravu, ubytovanie, vakcináciu a správne poplatky.
Ponúkli mi možnosť vzdať sa psíka a tým pokutu znížiť – ale to odmietam. Lacky je pre mňa ako člen rodiny.
